Bulharsko možno opäť naštartuje jadrovú elektráreň

Súčasný rusko-ukrajinský spor o dodávky zemného plynu podnecuje v Bulharsku diskusiu o opätovnom obnovení činnosti jadrovej elektrárne v Kozloduj. Jej zatvorenie bolo krokom, ku ktorému sa krajina zaviazala v Zmluve o pristúpení k EÚ.

Po tom, čo v noci z 5. na 6. januára 2009 došlo k úplnému zastaveniu dodávok zemného plynu z Ruska do Bulharska, tamojší prezident Georgi Parvanov oznámil, že na základe článku 36 Zmluvy o pristúpení Bulharska k EÚ budú opätovne uvedené do prevádzky reaktory, ktorých činnosť krajina zastavila. Dodal, že by mali vyrábať energiu počas krízových situácií, akou je súčasný spor medzi Ruskom a Ukrajinou o zaplatení a cene dodávok zemného plynu, ktorý sa priamo dotýka aj energetickej bezpečnosti ďalších krajín.

Ide o reaktory elektrárne v Kozloduj, o ktorých sa v spomenutom článku prístupovej zmluvy píše, že „ak sa objavia problémy, ktoré sú vážne a priamo sa dotýkajú prežitia akéhokoľvek sektora ekonomiky, alebo ktoré môžu viesť k vážnemu zhoršeniu hospodárskej situácie v konkrétnom sektore, Bulharsko [..] smie požiadať o prijatie ochranných opatrení s cieľom riešiť situáciu a prispôsobiť ohrozený sektor [danej situácii v] ekonomike a na vnútornom trhu.“

Podľa bulharských médií bol ustanovený tím, ktorý už pracuje na opätovnom naštartovaní spomenutých reaktorov. Ivan Genov, riaditeľ elektrárne v Kozloduj, pre médiá uviedol, že naštartovanie štvrtého bloku elektrárne by mohlo potrvať i mesiac. Činnosť bloku je zastavená od 31. decembra 2006, teda od predvečera vstupu krajiny do EÚ.

Bulharská ústava nepriznáva prezidentovi právomoc, podľa ktorej by mohol v takejto dôležitej otázke rozhodnúť sám. Aby sa reaktory skutočne naštartovali, bude potrebný aj súhlas premiéra Sergeja Staniševa, ktorý však doteraz nevydal k otázke žiadne stanovisko.

Ferran Tarradellas, hovorca Európskej komisie, odmietol komentovať prípadné opätovné naštartovanie elektrárne v Kozloduj dovtedy, pokiaľ Brusel nedostane oficiálnu písomnú žiadosť z Bulharska na udelenie súhlasu s týmto krokom. Na druhej strane uznal, že súčasná situácia v krajine je v dôsledku rusko-ukrajinského energetického sporu „krízová.“ Doplnil, že o situácii by sa malo diskutovať v piatok, kedy sa stretne koordinačná skupina EÚ pre otázky zemného plynu. Až po jej zasadnutí bude možné komentovať kroky Bulharska, uzatvoril.

Spor medzi Moskvou a Kyjevom znepokojuje aj maďarského premiéra Ferencza Gyurcsánya. Včera (6.2.) vyhlásil, že jeho vláda pokladá za neprijateľné, aby na rusko-ukrajinský spor doplácali európski spotrebitelia. Doplnil, že Budapešť podporuje Južnú vetvu i Nabucco, z ktorých druhý spomenutý projekt má vyššiu prioritu.

REKLAMA

REKLAMA