Buzek: Klimatické záväzky štátov OSN nebudú dostatočné

Záujmy jednotlivých krajín prevážili nad potrebami planéty, myslí si o klimatickej konferencii OSN v Lime bývalý predseda Európskeho parlamentu Jerzy Buzek.

Klimatická konferencia OSN v Lime pomohla naštartovať proces znižovania emisií skleníkových plynov, ktoré je podľa vedcov potrebné na zastavenie otepľovania planéty. Kvôli rôznorodým záujmom však podľa predsedu priemyselného výboru Európskeho parlamentu Jerzyho  Buzeka nebola decembrové rokovania prielomové.

„Kompromis medzi 196 krajinami je veľmi ťažké dosiahnuť. Porovnajte napríklad Bangladéš a Spojené štáty americké, ktoré majú úplne odlišné klimatické podmienky, úroveň bohatstva, či mieru vystavenia problémom spojených so zmenou klímy,“ naznačil Buzek pre EurActiv.

Najvýraznejšou zmenou oproti minulým kolám rokovaní je podľa Buzeka celková zmena prístupu k boju proti zmene klímy. Na rozdiel od klimatickej dohody z japonského Kjóta, by nová zmluva nemala obsahovať rozdelenie krajín na rozvinuté a rozvojové. V Kjótskom protokole totiž mali povinnosti znižovať  emisie a finančne prispievať iba rozvinuté krajiny vymenované v prílohe 1.

„Zhodli sme sa, že ani rozvojové krajiny by sa nemali vyhýbať svojim povinnostiam… Pointou je, aby aj krajiny, ako Čína, India a Indonézia, ktoré zaznamenali rapídny rozvoj a vo veľkej miere využívajú prírodné zdroje, prispeli svojou troškou, “ vysvetlil bývalý poľský premiér.

Spoločný cieľ by mal byť dosiahnutý prostredníctvom unilaterálnych záväzkov každej členskej krajiny OSN spolu s odôvodnením prisľúbeného objemu emisií.

Napríklad Spojené štáty americké sa zaviazali znížiť emisie CO2 o 16 percent. Európska únia, ako celok, plánuje do roku 2030 znížiť množstvo emitovaných skleníkových plynov o 40 percent. Ostatné krajiny musia svoje návrhy predložiť do konca marca 2015.

Na základe čínskeho návrhu, ktorý predpokladá nárast emisií medzi rokmi 2020 a 2030, však Buzek od ostatných krajín očakáva skôr skromnejšie príspevky. „Súhlasím s názorov viacerých klimatických odborníkov, že takéto záväzky pravdepodobne nebudú stačiť na to, aby sme zabránili nárastu teploty našej planéty o viac ako 2 stupne Celzia,“ naznačil.   

Problémom medzinárodnej klimatickej dohody aj naďalej ostáva právna záväznosť a vynútiteľnosť záväzkov jednotlivých štátov.

„Všetky strany sa zhodli, že dohoda bude právne záväzná, ale to nepostačuje, pretože medzinárodné právo negarantujú žiadne donucovacie prostriedky.

Dôležitým nástrojom, ako krajiny motivovať k plneniu preto bude možnosť odňať finančnú pomoc,“ potvrdil Buzek s tým, že iba tie krajiny, ktoré reálne prispejú k znižovaniu emisií môžu očakávať prostriedky zo Zeleného klimatického fondu OSN.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA