Cancún: Obrovský potlesk pre skromné dohody

Po dvojtýždňových rozhovoroch delegáti odsúhlasili „vyvážený balík rozhodnutí.“ Najťažšie uznesenia týkajúce sa Kjótskeho protokolu odložili na budúci rok. Dohody možno skončia pred Medzinárodným súdnym dvorom v Haagu.

V porovnaní s minulým rokom prišli národné delegácie na klimatickú konferenciu do Cancúnu s menej ambicióznymi, avšak často diametrálne odlišnými, predstavami. Zdĺhavé, komplikované a niekedy frustrujúce rokovania boli po viac ako desiatich dňoch stále bez vidiny konkrétneho výsledku.

Až posledné dni a noci priniesli maratón konštruktívnych rozhovorov a prijateľných návrhov. Konečný balík takzvaných Cancúnskych dohôd sa podarilo odsúhlasiť v sobotu po pol štvrtej ráno miestneho času (po 10,30 CET). Nasledovala séria dlhých potleskov prítomných.

Cancúnske dohody v skratke

1) Zmluvné strany „uznali potrebu výrazne znížiť emisie skleníkových plynov […] aby sa zvýšenie priemernej globálnej teploty udržalo pod 2°C oproti pred-industriálnej úrovni.“ Dokument tiež po prípadnej budúcej revízii pripúšťa možnosť sprísniť tento dlhodobý cieľ na 1,5°C.

2) Text dohôd po prvýkrát jasne zakotvuje doterajšie prísľuby vyspelých krajín zredukovať emisie skleníkových plynov. Rozvinuté krajiny, ktoré vzhľadom na „historickú zodpovednosť,“ t.j. že v dejinách vypúšťali najviac emisií, majú byť lídrom v boji s klimatickými zmenami. Pripravia nízko-uhlíkové stratégie rozvoja, kvantifikované ciele pre redukciu emisií a každoročne predložia správu o stave emisií.

Záverečný dokument tiež nabáda vyspelé krajiny k prijatiu ambicióznejších národných záväzkov pre zníženie emisií uhlíka i ďalších skleníkových plynov. O zvýšení prijatého cieľa zníženia emisií o 20% oproti roku 1990 už dlhšie uvažuje Európska komisia aj niektoré členské štáty Únie.

3) Rozvojové krajiny prijmú v rámci národných plánov sociálneho a ekonomického rozvoja a odstraňovania chudoby „vhodné postupy pre zmiernenie následkov v kontexte udržateľného rozvoja“ s cieľom znížiť emisie do roku 2020. V závislosti na podpore technológií a budovania kapacít by tiež mali každý druhý rok predložiť správu o pokroku.

4) Správy o redukcii emisií budú predmetom overenia, medzinárodných konzultácií a analýz, avšak spôsobom, ktorý„nevnucuje, nepenalizuje a rešpektuje národnú suverenitu.“

5) Zástupcovia sa dohodli na vytvorení „Cancúnskeho rámca pre adaptáciu“ s účelom pomôcť rozvojovým krajinám adaptovať sa na prejavy klimatických zmien ako sú zvyšujúce hladiny morí a oceánov, záplavy a rozsiahle suchá. Príkladom opatrení majú byť lepšie plánovanie, presnejšie predpovede počasia či lepší manažment rizík.

6) Do hlavnej dohody bola zahrnutá schéma OSN pre spomalenie odlesňovania v rozvojových krajinách REDD+. Vyspelé krajiny finančne a technologicky podporia pôvodných obyvateľov a komunity žijúce v tropických pralesoch a ich snahy zachovať pralesy a ochrániť biodiverzitu. Súčasnými najväčšími donormi programu sú Nórsko a Dánsko.

7) Financovanie aktivít boja proti klimatickým zmenám sa uskutoční prostredníctvom dvoch hlavných iniciatív:

Financovanie rýchleho štartu – vyspelé krajiny poskytnú rozvojovým krajinám „nové a dodatočné zdroje“ vo výške $30 miliárd do konca roka 2012 „s vyváženou alokáciou medzi adaptáciu a zmiernenie následkov, pričom pre najzraniteľnejšie rozvojové krajiny sa bude preferovať financovanie na adaptáciu…“

Únia a členské štáty sa už v Kodaňskej dohode zaviazali poskytnúť v období 2010-2012 €7,2 miliardy, pričom v roku 2010 sa podarilo zmobilizovať €2,2 miliardy.

Zelený klimatický fond – nový fond, ktorý by mal v budúcnosti rozdeľovať väčšinu svetovej klimatickej pomoci. Rozvinuté štáty sa napríklad spoločne zaviazali po roku 2020 zmobilizovať približne $100 miliárd ročne pre potreby chudobných krajín bojovať s klimatickými zmenami. Fond bude riadiť 24-členný výbor zložený z rovnakého počtu rozvinutých a rozvojových krajín. Správcom fondu bude počas prvých troch rokov Svetová banka.

Rozhodnutie prizvať do procesu Svetovú banku vyvolalo v Cancúne nesúhlasnú reakciu niektorých štátov a tiež vlnu protestov ekologických aktivistov. Environmentálne organizácie sa obávajú, že pod jej patronátom, by boli prostriedky poskytované formou pôžičiek a nie grantov, čo by chudobné krajiny len zadĺžilo.

Niektoré rozvojové krajiny požadovali, aby do Zeleného klimatického fondu prispievali bohaté štáty vo výške 1,5% ročného HDP. Táto požiadavka nebola prijatá.

V Cancúne sa nedohodlo ako presne sa nový fond naplní. Podľa Akčného plánu z Bali (2007), môžu rozvinuté krajiny na pomoc chudobným krajinám využívať „verejné a súkromné, bilaterálne a multilaterálne, i alternatívne zdroje.“

Do budúcoročnej klimatickej konferencie má tzv. Dočasný výbor pripraviť, návrh pravidiel a mechanizmus fungovania fondu. Jeho uvedenie do prevádzky sa preto očakáva až po roku 2011.

8) Zmluvné strany sa dohodli aj na technologickom mechanizme, ktorý umožní zdieľať nové zelené technológie s chudobnými krajinami na podporu adaptácie a zmiernenia následkov klimatických zmien. Z finálnej verzie textu boli vymazané akékoľvek zmienky o ochrane duševného vlastníctva, čo sklamalo niektoré vyspelé krajiny, ktoré obraňovali svoje patenty.

Budúcnosť Kjótskeho protokolu nejasná

Výsledky rokovaní o Kjótskom protokole považujú mnohí delegáti, novinári a predovšetkým environmentálne skupiny za neúspech. Predseda Komisie José M. Barroso ani eurokomisárka pre ochranu klímy Connie Hedegaard sa o ňom vo svojich oficiálnych reakciách na výsledky konferencie ani nezmienili.

Delegáti súhlasili, že budú pokračovať v rokovaniach „s cieľom dokončiť svoju prácu […] a zaistia, že medzi prvým a druhým obdobím záväzkov nebude žiadna medzera.“

Mechanizmus čistého rozvoja (CDM) sa má posilniť, aby viedol k väčším investíciám do environmentálnych projektov, ktoré v rozvojových krajinách udržateľne znižujú emisie.

Pokrokom bolo rozhodnutie zahrnúť technológie zachytenia a uskladnenia emisií CO2 (CCS) pod zemským povrchom do CDM, s dôrazom na environmentálnu bezpečnosť, zabránenie presiaknutiu a nezneužívania projektov CCS. O tomto kroku sa diskutovalo už od konferencie v roku 2005.

V dohodách nebol stanovený žiaden konečný termín pre prijatie záväznej dohody o pokračovaní Protokolu.

Prvé obdobie záväzkov, ktoré nezahŕňa dvoch najväčších emitentov emisií Čínu a USA, vyprší v roku 2012. Odsunutie rozhodnutia do neistej budúcnosti potvrdilo zatiaľ nezmieriteľné rozdiely medzi obhajcami prijatia záväzných cieľov aj pre rozvíjajúce sa ekonomiky a USA (v Cancúne hlavne Japonsko, Kanada a Rusko) a ešte vyšších záväzkov zníženia emisií vo vyspelých krajinách (Čína, India, najmenej vyspelé krajiny).

Chýba jeden podpis, osamotenej protestujúcej Bolívie

Už v priebehu rokovaní zástupcovia Bolívie, ktorí aj v Kodani spolu s ďalšími delegáciami blokovali prijatie dohody, tvrdo kritizovali niektoré kompromisné návrhy a požadovali ambicióznejšie ciele.

Pablo Solón Romero, veľvyslanec Bolívie pre OSN, uviedol, že neschopnosť garantovať budúcnosť Kjótskeho protokolu, spolu s nízkymi ambíciami bohatých krajín znamenajú „ekocídu,“ ktorá „vystaví státisíce ľudských životov situácii blízkej smrti.“

„Nesúhlasíme s týmto rozhodnutím a chceme jasne zaznamenať, že neexistuje konsenzus pre prijatie tohto rozhodnutia…“ povedal Solón v dlhom a horlivom príhovore krátko pred prijatím navrhnutej záverečnej dohody konferencie strán Kjótskeho protokolu.

Prezidentka konferencie Espinosa potvrdila záznam o pozícii Bolívie a odklepla schválenú dohodu, čím si vyslúžila veľký potlesk. Na opätovné protesty Bolívie o neexistencii konsenzu a porušení pravidiel dohovoru a OSN reagovala: „Súhlasím s niektorými delegáciami, že pravidlo konsenzu neznamená jednomyseľnosť. A ešte menej to znamená snahu jednej delegácie vetovať vôľu a množstvo úsilia, ktoré sa vynaložili a dosiahli aj za cenu mnohých obetí.“ Za ďalších ovácií potvrdila riadne prijatie dohody.

Bolívia odmietla podpísať dohodu. Podľa denníka Los Tiempos sa prezident Evo Morales sťažoval, že niektoré svetové veľmoci nepochopili pozíciu Bolívie. „V Cancúne sa schválil dokument, ktorý nepomáha bolívijskému ľudu…Sám budem po boku bolívijskeho ľudu pokračovať v boji na záchranu Matky Zeme,“ povedal.

Solón už oznámil, že výsledok konferencie napadne pred Medzinárodným súdnym dvorom v Haagu.

Pozície

„Toto je najlepší produkt skutočnej kolektívnej snahy…Je to nová éra medzinárodnej spolupráce v oblasti klimatických zmien,“ prezidentka klimatickej konferencie COP16/CMP6 a mexická ministerka zahraničia Patricia Espinosa Cantellano.

„Cancún splnil svoje poslanie. Vatra nádeje bola znovu zapálená a viera, že multilaterálny proces v otázke klimatických zmien prinesie výsledky, bola obnovená…Toto nie je koniec, ale nový začiatok. Nie je to to, čo sa v konečnom dôsledku vyžaduje, ale je to významný základ, na ktorom možno budovať väčšiu, kolektívnu ambíciu ,“ generálna tajomníčka UNFCCC Karen Christiana Figueres.

„Dohodnutá Cancúnska dohoda predstavuje významný krok smerom ku komplexnému a právne záväznému rámcu pre globálny klimatický postup. Blahoželáme mexickému predsedníctvu…,“ predseda Európskej komisie José Manuel Barroso.

„Posilnili sme medzinárodný klimatický režim s novými inštitúciami a novými fondmi. Myslím, že je fér povedať, že sme dokázali, že multilateralizmus dokáže vytvoriť výsledky…Ale musíme tiež povedať, že pred nami je ešte dlhá cesta plná výziev…Všetky strany teraz musia doma presadiť redukciu a obmedzenie svojich emisií…Som rada, že v Cancúne Európa úspešne hovorila jednotným hlasom,“ komisárka EÚ pre ochranu klímy Connie Hedegaard.

Chris Huhne, minister Spojeného kráľovstva pre energetiku a klimatické zmeny ohľadom súčasných vyhliadok zvýšiť záväzok EÚ zredukovať emisie CO2 z 20% na 30%: „Myslím si, že dohoda o 30% v EÚ je určite oveľa pravdepodobnejšia…Už teraz sme aj tak dosiahli pokrok. Myslím, že budeme mať pár ďalších veľkých členských štátov, ktoré sú pripravené podporiť tento krok.“

„Viedli nás tri veľmi schopné ženy, Patricia [Espinosa], Christiana [Figueres] a Margareth [Mukahanana-Sangarwe] A vy tri ste svetu dokázali, že potrebuje viac žien v čele…Znovu sme obnovili dôveru v OSN…V Kodani sme sa vzdali myšlienky jednej veľkej dohody o klimatickej zmene…To, čo sme dosiahli v Cancúne je pozoruhodné, postavili sme množstvo poschodí v budúcom klimatickom dome,“ nórsky minister životného prostredia Erik Solheim.

„Cancún možno zachránil proces, ale ešte nezachránil klímu…Niektorí hovorili, že proces je mŕtvy, ale vlády ukázali, že dokážu spolupracovať a posunúť sa ďalej k dosiahnutiu globálnej dohody…Toto sú podstatné kroky, ktoré potrebujeme, aby sme pohli rokovania k právne záväznej dohode v Durbane,“ Wendel Trio, Greenpeace.

Poul Erik Lauridsen, Care: „Úprimne, neexistuje dôvod pre oslavu, ale aspoň si môžeme vydýchnuť. Ukazuje to, že ak je politická vôľa, multilaterálne rokovanie dokážu priniesť výsledky.“

Generálny riaditeľ FAO Jacques Diouf ohľadom zahrnutia programu REDD do textu dohôd: „REDD+ znamená, že farmári a vidiečania v rozvojových krajinách môžu byť kompenzovaní za svoje klimatické služby, ktoré nám všetkým poskytujú…Budeme potrebovať investície do udržateľného poľnohospodárstva, aby sme zredukovali tlak na zalesnenú pôdu a, primárne, zabezpečili potraviny pre všetkých.“

Alden Meyer, Únia znepokojených vedcov: „Mnoho ľudí hovorí, že duch Kodane bol vyhnaný…Výsledok Cancúnu nie je dostatočný pre záchranu klímy…Nevyriešil problém, len ste si kúpili ďalší rok.“

Ešte v novembri, po stretnutí s eurokomisárkou pre ochranu klímy, minister životného prostredia SR József Nagy uviedol: "Budeme považovať za úspech každý jeden drobný deal, ktorý sa tam uzatvorí. S tým cieľom, že v roku 2012 sa nám podarí uzatvoriť komplexne globálny záväzok celého sveta pre znižovanie emisií."

Ďalšie kroky

28. november – 9. december 2011: klimatická konferencia OSN v Durbane, Južná Afrika

2012: klimatická konferencia v Katari alebo Južnej Kóreji

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA