Časť ministrov EÚ žiada ambicióznu klimatickú politiku

Ministri životného prostredia 13 krajín, medzi ktorými chýba Slovensko, a tiež viacero biznis lídrov sa pripojilo k výzve prijať ambiciózne energetické a klimatické ciele do roku 2030, reformovať systém obchodovania s emisiami a naštartovať cestu zeleného rastu.

Ministri 13 členských krajín Európskej únie sformovali Skupinu pre zelený rast, ktorej cieľom je presadzovať nákladovo efektívnu nízkouhlíkovú agendu EÚ s cieľom posilniť rast. V spoločnom 40-stranovom dokumente, ktorý vydali v pondelok 28. októbra, uvádzajú, prečo Európa potrebuje prijať okamžité a ambiciózne kroky.

Medzi bariérami naliehavo potrebných investícií do nízkouhlíkovej energetiky uvádza najmä nedostatok istoty v dlhodobom smerovaní politiky EÚ a slabé investičné signály zo systému EÚ ETS.

Politickú nečinnosť pri riešení stavu na emisnom trhu kritizujú aj mnohé firmy. Skupina až 53 spoločností a asociácií, ktoré spolu reprezentujú viac než 1,5 milióna pracovných miest v rôznych odvetviach od energetiky, cez financie, dopravu, stavebníctvo, strojárstvo či telekomunikácie, zaslala minulý týždeň otvorený list predsedovi Európskej komisie.

Barrosa požiadali, aby sa do konca tohto roka predložil legislatívny návrh štrukturálnej reformy ETS. Komisiu a ministrov členských krajín zároveň vyzvali k skorému uzavretiu dohody o podobe klimatického a energetického rámca do roku 2030.

„Firmy a investori nám hovoria, že EÚ potrebuje konať spoločne…len potom budú mať investori dôveru dať miliardy, ktoré potrebujeme, na nízkouhlíkové smerovanie,“ uviedol britský minister pre energetiku a klímu Ed Davey.

Akcia ministrov

V Skupine pre zelený rast sú ministri z Belgicka, Dánska, Fínska, Francúzska, Holandska, Nemecka, Portugalska, Španielska, Švédska, Talianska, Veľkej Británie, ale tiež dvoch novších členských krajín – Estónska a Slovinska.

Ako sa uvádza v dokumente, ministri koordinujú svoj postup v snahe zaistiť úspešný výsledok druhého hlasovania Európskeho parlamentu o backloadingu a urýchliť proces schválenia v Rade ministrov.

Upozorňujú na stúpajúce ceny ropy a riziko pre energetickú bezpečnosť Európy, ktoré predstavuje závislosť na jej dovoze zvonku, predovšetkým z nestabilných častí sveta. Poukazujú na to, že dnešná nerozhodnosť znamená vyššie náklady neskôr.

Vyzdvihujú naopak potenciál pre ochranu a posilnenie konkurencieschopnosti Únie vďaka reforme EÚ ETS, výhody energetickej efektívnosti a cielenej podpory tých odvetví, v ktorých skutočne hrozí presun produkcie mimo Úniu, a tiež príležitosti pre značné zníženie nákladov na dekarbonizáciu prostredníctvom integrácie trhov s energiami a expanzie obchodovania s emisiami.

Pred klimatickou konferenciou

Dočasnému stiahnutiu časti povoleniek z EÚ ETS a tiež aktívnejšiemu prechodu na nízkouhlíkové technológie sa bráni hlavne Poľsko. Pár týždňov pred svetovým klimatickým summitom, ktorý organizuje vo Varšave, aj samotné Poľsko vyzýva na výraznejšie znižovanie globálnych emisií skleníkových plynov, avšak odmieta k jednostranných záväzkom zo strany EÚ.

Počas zasadnutia Rady EÚ pre životné prostredie 14. októbra sa ministri členských krajín Únie dohodli, že na konferencii OSN budú spolu presadzovať prijatie „vyrovnaného balíčka rozhodnutí“, tak aby bolo možné najneskôr v roku 2015 „ambicióznu jednotnú globálnu právne záväznú dohodu aplikovateľnú pre všetkých“.

Ďalšie kroky

  • 11.-22. novembra 2013 – konferencia OSN o klimatickej zmene vo Varšave

(EurActiv/Reuters)

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA