Čo urobiť, aby environmentálne stratégie nezostali iba na papieri?

Znečistené ovzdušie a ďalšie problémy má pomôcť vyriešiť aj otvorenejší a pravidelnejší dialóg.

Problémom nie sú zákony, ale ich uplatňovanie.

Na podujatí EU Stakeholder Brunch sa na tom zhodli Európska komisia aj slovenské ministerstvo životného prostredia. Aurel Ciobanu-Dordea a Norbert Kurilla priznali, že namiesto nových pravidiel pre ochranu životného prostredia je potrebné sa sústrediť na vynucovanie tých súčasných.

Ciobanu-Dordea predstavil na podujatí portálu EurActiv.sk nový nástroj Komisie s názvom „Hodnotenie politík v oblasti životného prostredia“. Kurilla prisľúbil do konca roka novú environmentálnu stratégiu, ktorá neskončí ako tá súčasná.

Na podujatí „Na konci s dychom? Najväčšie environmentálne problémy Slovenska“ vzbudilo polemiku zvlášť znečistené ovzdušie. Ochranári inštitúciám vyčítali nečinnosť v otázke porušovania smernice o kvalite okolitého ovzdušia.

Nové hodnotenie štátov

Ciobanu-Dordea uviedol, že s novým nástrojom chce Komisia pomôcť štátom uplatňovať európsku environmentálnu legislatívu.

„Roky rokúce sme boli v environmentálnej politike zaneprázdnení vydávaním noriem,“ vysvetlil Ciobanu-Dordea, ktorý je v Komisii riaditeľom pre implementáciu, governance a semester na generálnom riaditeľstve pre životné prostredie.

„Ale dosahovať výsledky je dôležité pre občanov aj pre ekonomických aktérov, pre právnu istotu aj pre inštitúcie,“ zdôraznil.

Hodnotenie prebieha v troch fázach. Prvou je analýza uplatňovania noriem. Komisia ju vydala vo februári.

Druhou fázou je dialóg s členskými štátmi o riešení problémov a budúcich prioritách. V tejto fáze sa práve Komisia nachádza, jej súčasťou bol aj EU Stakeholder Brunch.

Treťou a poslednou fázou sú konkrétne kroky a spolupráca financovaná aj Komisiou. Ciobanu-Dordea uviedol príklad: „Transfer expertízy od štátov, ktoré sa s konkrétnou výzvou už popasovali v minulosti smerom k tým, ktoré sa s ňou pasujú len dnes.“

Kvalita namiesto kvantity

Slovenský envirorezort súhlasí s prístupom Komisie.

„Viac ako na kvantitu sa chceme sústrediť na kvalitu a na lepšiu implementáciu. Máme dosť európskej legislatívy. Vždy je čo zlepšovať, ale teraz je čas sústrediť sa na vynucovanie,“ podčiarkol štátny tajomník Kurilla.

Pre ministerstvo je „kľúčové“, aby proces hodnotenia zahŕňal čo najviac relevantných aktérov vrátane mimovládnych organizácií.

Kurilla poukázal na porovnávaciu štúdiu z dielne ministerského Inštitútu environmentálnej politiky. Tá za najväčšie environmentálne výzvy – oblasti, kde je Slovensko v rámci OECD najzaostalejšie –, označila odpadový manažment, ovzdušie, lesy a vodu.

Rovnaké oblasti s výnimkou lesov označila za najproblémovejšie aj Komisia.

Osud environmentálnej „biblie“

Daniel Lešinský z mimovládky Centrum pre trvalo-udržateľné alternatívy sa posťažoval, že nádej na zlepšenie životného prostredia na Slovensku po vstupe do EÚ sa naplnila „len čiastočne“.

Environmentálna ochrana podľa neho získala „moderný rámec“. Komplikácia je však podľa neho inde.

„Vieme dobre pomenovať problém. Vieme prijať aj dobrú stratégiu a legislatívu, ale tie ostávajú na papieri. A tento problém vnímame aj v EÚ,“ kritizoval environmentalista.

Na papieri podľa neho zostala aj Národná stratégia pre trvalo udržateľný rozvoj Slovenska, ktorú pred 15 rokmi schválila vláda aj parlament.

Ministerstvo chce do konca roka predložiť na vládu novú environmentálnu stratégiu do roku 2030. Kurilla ju nazval „bibliou“ environmentálnej politiky na Slovensku.

Lešinský to privítal. Dodal však, že má „vážne obavy“, že aj túto stratégiu postihne rovnaký osud.

Mimovládka: Komisia nerobí dosť

„Investujem veľa úsilia do toho, aby sme pripravili verejnosťou akceptované dokumenty, ktoré povedú ku konkrétnym environmentálnym krokom,“ uistil stakeholderov Kurilla z ministerstva životného prostredia.

Účinnejšiu implementáciu chce zabezpečiť lepšími analýzami problémov aj verejnou diskusiou pred prijatím stratégie. Ministerstvo podľa Kurillu bude diskutovať aj s tými, s ktorými nesúhlasí.

Environmentalista Lešinský upozornil na prípad smernice o kvalite okolitého ovzdušia z roku 2008. Už v roku 2009 upovedomila Komisia Slovensko, že ju porušuje pre vysoké hodnoty PM10, častíc zo spaľovania v doprave, priemysle aj vykurovaní.

Konanie Komisie proti Slovensku (infringement) stále nie je uzatvorené.

„Ako je možné, že Komisia nemá účinné nástroje na členské štáty, aby aspoň splnili to, čo si schvália?“ opýtal sa Lešinský.

Brusel nemá automaticky pravdu

Ciobanu-Dordea ubezpečil, že nový nástroj „neznamená, že sme sa vzdali právomoci na infringement.“

Zástupca Komisie priznal, že v minulosti „sme viac verili sľubom niektorých členských štátov a príliš neskoro sme si uvedomili, že po sľuboch neprišli činy.“ Komisia podľa neho „automaticky nemá pravdu“ a štáty sa môžu brániť pred Súdnym dvorom EÚ.

Vysvetlil, že Komisia potrebuje dôkazy. V tých je však závislá od samotných členských štátov, ktoré relevantné dáta o kvalite ovzdušia posielajú do Bruselu raz za rok.

Ac, Lesinsky, Kurilla,

Slovensko nehnala Komisia pre porušovanie smernice pred Súdny dvor EÚ. Podľa Ciobanu-Dordeu totiž videla vôľu diskutovať aj „pozitívny vývoj“.

Štátny tajomník Kurilla upozornil, že záväzky v oblasti PM10 si neplní ďalších 22 krajín. „My špeciálne nevytŕčame, hoci ten problém potrebuje lokálne riešenie,“ doplnil.

Ako bojovať so špinavým vzduchom

Znečistenie ovzdušia je na Slovensku spôsobené hlavne dopravou a priemyslom, ale aj lokálnymi kúreniskami, keď ľudia kúria nevhodným palivom.

„Ten mix je regionálne rôzny. Napríklad Bratislava nemá až taký problém s lokálnymi kúreniskami, ale s dopravou. Inak je to na Kysuciach, v dolinách,“ vysvetlil Lešinský.

Kurilla avizoval novelizáciu zákona o ochrane ovzdušia. „Boli sme svedkami vážnej smogovej situácie, ktorú sme doteraz nezažili,“ povedal s odkazom na uplynulú zimu.

„Chceme zmeniť podmienky ohlasovania,“ vysvetlil štátny tajomník. Problém lokálnych kúrenísk plánuje riešiť presadzovaním udržateľnejšieho vykurovania domácností. Vyslovil sa tiež za viac právomocí pre ich kontrolu. „Či je to nízko visiace ovocie alebo nie, potrebujeme ho nevyhnutne odtrhnúť,“ povedal o probléme vykurovania Ciobanu-Dordea.

Čo sa týka dopravy, do slovenského zákona sa dostane aj podpora nízkoemisných zón v obciach a mestách. Umožní im vyberať poplatky za vstup áut s vyššími emisiami.

Všetko môže zmariť zmena klímy

Podľa Alexandra Ača, ekológa z Czechglobe Akadémie vied ČR, treba lokálne problémy vnímať v globálnom kontexte. A tým je globálne otepľovanie spôsobené emisiami skleníkových plynov.

„Ak sa nepodarí vyriešiť problém otepľovania atmosféry, naše snahy na lokálnej úrovni – či už ochrana lesov, vôd, alebo potravinová bezpečnosť – budú mať obmedzený efekt,“ upozornil Ač.

Ak neobmedzia emisie, do konca storočia, narastie hladina svetových oceánov o 1,5 až 2 metre. „Len v dôsledku tohto nárastu sa dá do pohybu niekoľko desiatok miliónov ľudí, nehovoriac o suchách, záplavách a hurikánov.“

Ač ocenil, že Slovensko ratifikovalo Parížsku dohodu o klíme a pripravuje vlastnú nízkouhlíkovú stratégiu. Opäť je však na stole problém implementácie, upozornil.

„Od roku 2030 by sme už nemali predávať autá na spaľovací pohon. Slovensko je stále závislé od výroby automobilov,“ uzavrel Ač.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA