CO2: Energeticky náročný priemysel si vybojoval ústupky

Lídri EÚ sa včera (11.12.) v Bruseli veľmi predbežne dohodli, že energeticky náročnému priemyselnému sektoru sa budú emisné povolenky prideľovať do roku 2020 bezplatne. Rozhodnutie je kompromisnou odpoveďou na skutočnosť, že čoraz viac európskych ekonomík vstupuje do fázy hospodárskej recesie.

emisie - komíny továrne
https://euractiv.sk

Vo štvrtok (11.12.), počas prvého dňa summitu EÚ, európski predsedovia vlád a hlavy krajín diskutovali o kompromisnom návrhu, podľa ktorého sa budú aj v budúcnosti prideľovať emisné povolenky energeticky náročným priemyselným odvetviam bezplatne. Prechod na plne aukčný spôsob nakupovania kreditov sa bude uskutočňovať postupne, dokončí sa však v ideálnom prípade najskôr v horizonte do roku 2020.

Taliansky premiér, Silvio Berlusconi, na začiatku summitu pohrozil, že je pripravený využiť právo veta, ak by budúca podoba klimatického a energetického balíka ohrozila talianske hospodárstvo a konkurencieschopnosť tamojších firiem. „Smerujeme ku kompromisu,“ povedal neskôr novinárom. Pre agentúru AFP dodal: „Taliansko je na ceste získania všetkého, čo požadovalo.“

Menej bohaté členské krajiny EÚ budú môcť čerpať podporu pre boj s klimatickými zmenami z prostriedkov „fondu solidarity.“ Pre fond sa rezervuje desatina všetkých emisných povoleniek, ktoré sa vydajú v EÚ v rámci schémy obchodovania s emisiami (ETS). Najväčší podiel povoleniek z fondu solidarity budú môcť bezplatne čerpať Rumunsko (29%), Poľsko (27%) a Bulharsko (15%). Zvyšok si rozdelí ostatných 9 nových členských krajín zo strednej a východnej Európy.

„Najmenej polovica“ finančných prostriedkov, ktoré sa získajú v rámci ETS, sa „použije“ na financovanie nových technológií a postupov, ktoré sú predpokladom pre transformáciu ekonomík na nízkouhlíkové, znie ďalší kompromis.

Slovenský premiér informoval médiá, že z Bruselu „nesieme veľmi dobré správy slovenskému podnikateľskému sektoru.“ Dodal, že kompromis, ktorý dosiahli lídri, je dobrým signálom napríklad pre výrobcov automobilov na Slovensku.

Víťazstvo energetického sektora?

Kompromisná dohoda európskych lídrov predstavuje ústupok pre sektor výroby elektrickej energie. Podľa nej, energetické firmy budú musieť po roku 2013 nakupovať len necelú tretinu (30%) emisných povoleniek aukčným spôsobom, zvyšok sa im bude prideľovať bezplatne. Tento podiel sa bude postupne zvyšovať tak, aby sa v roku 2020 obchodovalo aukčným spôsobom s celým balíkom (100%) emisných kreditov. Každé dva roky sa vykoná revízia systému a vzhľadom na hodnotenie sa stanovia prechodné ciele na jednotlivé roky. Pre porovnanie, Komisia pôvodne navrhovala, aby energetický sektor nakupoval 100% emisných kreditov už od roku 2013.

Zelení europoslanci vyjadrili svoje pobúrenie. Britská poslankyňa Caroline Lucas povedala: „Vychádzajúc zo súčasných návrhov, zastaraný energetický sektor bude môcť získať výnimky z aukčného obchodovania počas celého obdobia do roku 2020.“

Obavy o rozumnosť rozhodnutia, podľa ktorého sa bezplatne prideľuje veľká väčšina emisných povoleniek, vyjadril aj komisár pre životné prostredie, Stavros Dimas: „Bezplatné povolenky predstavujú pre [elektroenergetické zariadenia] neočakávané zisky. Ak by sa obchodovalo aukčne, peniaze by šli do verejného sektora, ktorý by ich investoval na dobré veci,“ povedal pre britský denník Financial Times. „Ak si to ľudia uvedomia, budú sa pýtať, kam tie peniaze idú,“ dodal.

Ako zabrániť „úniku emisií“ prenesením výroby do zahraničia?

Diskusia sa na summite zamerala aj na niektoré odvetvia ťažkého priemyslu, medzi nimi na výrobu cementu, chemických zlúčenín a skla, ktoré pohrozili svojim odchodom z Európy, ak sa presadí návrh Komisie, ktorý sprísni obchodovanie s emisiami.

Jedným z najkomplexnejších aspektov kompromisu sa stala diskusia o tom, na základe akej  metódy sa bude posudzovať, ktoré priemyselné odvetvia môžu najrýchlejšie presunúť svoju výrobu do iných častí sveta, kde neplatia až tak prísne environmentálne zákony, čo by spôsobilo de facto „únik emisií.“

Podľa kompromisu, za „rizikové“ sa bude považovať to priemyslné odvetvie, resp. prevádzka, ktorej sa v dôsledku prísnejšej legislatívy zvýšia výrobné náklady „minimálne o 5%” hrubej pridanej hodnoty tovarov a služieb, ktoré poskytuje. Naviac, v takomto prípade budú musieť konkrétne firmy dokázať, že dodatočné náklady naozaj spôsobujú stratu konkurencieschopnosti na globálnom trhu. Bude sa to posudzovať na základe minimálne 10% zmeny jej exportu a importu.

Sektorom, ktoré sa budú považovať za „značne rizikové“ a bude reálne hroziť, že presunú svoju výrobu do krajín s menej prísnou legislatívou, sa bude 100% emisných povoleniek prideľovať bezplatne. Bude však platiť pravidlo, že ak má mať konkrétna firma nárok na bezplatné kredity, musí vo svojich prevádzkach využívať najmodernejšie zelené technológie, ktoré budú v tom čase dostupné. Firmy, ktoré tieto podmienky nesplnia, budú nakupovať práva na znečisťovanie ovzdušia s ohľadom na to, koľko neekologických fabrík budú prevádzkovať.

Takýto kompromis podporili najmä združenia európskych firiem podnikajúcich v chemickom priemysle.

Firmy, ktoré podnikajú v spomenutých sektoroch a pri ktorých nebude existovať riziko premiestnenia ich prevádzok do zahraničia, budú zapájané do aukčného obchodovania s povolenkami postupne: V roku 2013 budú nakupovať 20%, pričom podiel sa bude do roku 2020 postupne zvyšovať na 70%. Pôvodný návrh Komisie hovoril o podieli 100% v roku 2020.

Zelení europoslanci nazvali tento kompromis „dramatickým odstupom“ od skorších záväzkov. Vo svojom stanovisku konštatujú: „Návrhy o ETS sú rizikom vytvorenia monštra. Bezplatná alokácia takého veľkého podielu emisných povoleniek [..] môže zmeniť ETS na mechanizmus pre vytváranie nečakaných ziskov najneekologickejších európskych priemyselných odvetví.“

Ďalšie kroky

Komisia by mala do júna 2010 predstaviť návrh, ktorý upraví systém bezplatného prerozdeľovania emisných povoleniek. Text by mal zohľadňovať závery svetovej klimatickej konferencie v Kodani, na ktorej by sa malo v decembri 2009 rozhodnúť o režime, ktorý po roku 2012 nahradí súčasný Kjótsky protokol.

REKLAMA

REKLAMA