De Boer: Dosiahnuť CO2 ciele do roku 2020 je „hračka“

EÚ nedokáže presvedčiť rozvíjajúci sa svet, že to s bojom proti globálnemu otepľovaniu myslí vážne, vyhlásil pred europoslancami Ivo de Boer, odchádzajúci výkonný sekretár rámcovej konvencie UNFCCC.

Klimatický šéf OSN Ivo de Boer vystúpil v stredu (14.4.) pred poslancami Európskeho parlamentu. V neobyčajne priamom prejave vyhlásil, že rokovaniam COP15 v Kodani dominovalo „podozrenie“ a preto skončili voľnou dohodou, ktorá sklamala predovšetkým Európu.

„Jednoducho tam neexistuje dôvera,“ pomenoval odchádzajúci výkonný sekretár UNFCCC problém, ktorý bráni napredovaniu svetových klimatických rokovaní.

Európski lídri neustále hovoria o cieli znížiť mieru tvorbu emisií CO2 o 20 percent do roku 2020. De Boer však dopĺňa, že dosiahnuť takýto cieľ nie je náročné: „Zvyšok sveta vie, že Európska komisia hovorí krajinám EÚ, že dosiahnutie mínus 20 percent je hračkou a dosiahnutie mínus 30 percent by európsku ekonomiku nezruinovalo.“

„Preto sa ostatné krajiny sveta samé seba pýtajú: Ak je to pravda, potom prečo sa [cieľ] mínus 30 zmieta zo stola?“

Cieľ 30 percent rozdeľuje EÚ

Stefan Singer z ochranárskej organizácie WWF hovorí, že cieľ 20 percent sa podarí EÚ dosiahnuť jednoducho, najmä pre de-industrializáciu post-komunistických členských krajín a prostredníctvom ofsetových emisií z klimatických projektov v chudobnejších krajinách.

Dosiahnutie cieľa 20 percent do roku 2020 uľahčuje i minuloročný pokles tvorby emisií o 11 percent v dôsledku svetovej hospodárskej krízy.

Cieľ mínus 30 percent však rozdeľuje členské krajiny EÚ. Najmä východné štáty hovoria, že rozhodnutiu sa pre takýto krok musí predchádzať analýza dôsledkov pre ekonomiku.

Európska komisia a viaceré krajiny, medzi nimi Veľká Británia, Dánsko, Holandsko a Švédsko, tvrdia, že prísnejší emisný cieľ by bol stimulom pre hospodársky rast a tvorbu inovácií. V konečnom dôsledku by sa to prejavilo na vytváraní nových pracovných miest.

„Ak Európa silno verí v scenár silného zeleného hospodárskeho rastu, potom by tieto ciele mali byť imperatívom pre zmenu smeru,“ doplnil de Boer.

Klimatická pomoc – pomoc alebo predstieranie?

Na adresu balíka 100 mld. dolárov ročne, na ktorom sa dohodli bohaté krajiny ako na forme pomoci pre chudobnejšie štáty, de Boer vyhlásil: „Bude to len klimatické predstieranie alebo skutočné dodatočné peniaze? Úplne priamo, chýbajú informácie [ktoré by to preukázali].“

„Mnoho rozvíjajúcich sa krajín po nejakom posúdení cíti, že tieto finančné zdroje sa neposkytnú. A ak sa finančné zdroje neposkytnú, ide o klimatické predstieranie,“ vyhlásil de Boer. Vysvetľuje, že peniaze na rozvojovú pomoc, ktoré mali odstraňovať chudobu, sa „teraz magicky stávajú klimatickými peniazmi“.

Aby sa prelomila stagnácia, de Boer navrhuje priznať rozvíjajúcim sa krajinám právo slobodne nakladať s prostriedkami pre klimatickú pomoc a zodpovednosť za manažment projektov. „Čo by radi uvideli, je, že tieto obrovské sumy peňazí sa budú distribuovať podľa ich priorít a nie podľa priorít donorov.“

Odchádzajúci sekretár UNFCCC navrhuje, aby sa počas COP16 v Cancúne vytvoril v rámci OSN mechanizmus pre finančnú správu, ktorý by „dal rozvíjajúcim sa krajinám pocit, že kontrolujú alebo spolu-kontrolujú peniaze, ktoré im majú dopomôcť  k zelenému rastu". Podľa de Boera, tieto krajiny sú pripravené čerpať prostriedky prostredníctvom existujúcich inštitúcií ako Svetová banka, rôzne regionálne banky a agentúry pre podporu spolupráce.

Kjótske sľuby – plané sľuby

De Boer pred europoslancami tiež vyhlásil, že industrializované krajiny podporujú podozrenia i tým, že preukazujú iba málo vôle dosiahnuť svoje redukčné ciele, ku ktorým sa zaviazali v Kjótskom protokole. Jeho platnosť vyprší v roku 2012.

„Prvé podozrenie sa vzťahuje na skutočnosť, že, áno, i keď Európa ako celok je na ceste dosiahnuť svoje záväzky v rámci Kjótskeho protokolu, sú tu isté krajiny v rámci EÚ, ktoré majú viac alebo menej problémy [..] s dosahovaním cieľov v rámci Kjóta.“

Aj keď EÚ ako celok presiahne kjótsky cieľ, nedávna správa Európskej agentúry pre životné prostredie (EEA) hovorí, že „stará“ EÚ-15 ciele nedosiahne, ak sa nezapočítajú ofsetové povolenky a nové politiky.

UNFCCC požadovala od bohatých krajín, aby do roku 2000 vrátili svoju mieru tvorby emisií na úroveň z roku 1990. No iba niekoľkým sa to podarilo. „Neexistuje teda veľa dôvery, že industrializované krajiny dosiahnu ciele v rámci Kjótskeho protokolu,“ uzavrel de Boer.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA