Deforestrácia „základným kameňom“ klimatických rokovaní

Mimovládne organizácie varujú pred prehliadaním témy zmenšovania lesných plôch. Upozorňujú, že ide o zásadný problém, ktorý si zasluhuje rovnako veľkú pozornosť ako znižovanie tvorby emisií z priemyselnej výroby. Varujú tiež pred ich úplným zapojením do schémy obchodovania s emisiami, čo by podľa nich zničilo systém ako taký.

Zastavenie procesu deforestrácie planéty je jedným z kľúčov v boji proti klimatickým zmenám. Samotné odlesňovanie a ťažba dreva sa podieľa na globálnych emisiách 20 percentami.

V Bonne sa 8. apríla skončilo prvé tohoročné kolo klimatických rokovaní, ktoré by mali vyvrcholiť v decembri v Kodani. Michael Zammit Cutajar, predseda jednej z pracovných skupín UNFCCC, konštatoval, že zúčastnené strany viedli „pozitívnu diskusiu“ o emisiách, ktoré sa spájajú s deforestráciou. Na druhej strane dodal, že konkrétne návrhy v oblasti financovania a cieľov budú na stole až v júni, keď sa zástupcovia opäť stretnú v Bonne na ďalšom kole klimatických rozhovorov.

Uhlíkové kredity z lesného hospodárstva

Najväčším zástancom zapojenia lesného hospodárstva do mechanizmu obchodovania s emisnými povolenkami sa zdá byť Austrália. Penny Wong, austrálsky minister pre klimatické zmeny, uplynulý mesiac na pôde International Peace Institute pred diplomatmi OSN vyhlásil, že budúca dohoda o klimatickom režime po roku 2012 by mala obsahovať „komplexné pokrytie“ témy znižovania tvorby emisií CO2 v spojitosti s lesným hospodárstvom.

Austrália predstavila návrh lesného mechanizmu obchodovania s emisiami uhlíka, ktorý by umožnil národným vládam vydávať povolenky za aktivity, ktoré presahujú medzinárodne dohodnuté ciele pre oblasť lesného hospodárstva.

Finančný systém REDD (Reducing Emissions from Deforestration and Degradation), ktorého cieľom by malo byť financovanie projektov na znižovanie tvorby emisií znižovaním miery odlesňovania v chudobnejších regiónoch sveta, je návrhom, ktorý okrem Austrálie podporujú i USA. I návrh amerického klimatického zákona, ktorý vypracúvajú kongresmeni Waxman a Markey, predpokladá offsetové napĺňanie emisných cieľov.

Britský princ Charles využil summit G20 v Londýne ako príležitosť pre zorganizovanie vedľajšieho stretnutia, na ktorom sa diskutovalo o „záchrannom balíku“ pre tropické dažďové pralesy. Na stretnutí sa zúčastnili svetoví lídri, vrátane talianskeho premiéra Silvia Berlusconiho, americkej ministerky zahraničia Hillary Clinton, francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho, či generálneho tajomníka OSN Pan Ki-Muna.

EÚ podporuje financovanie z verejných zdrojov

Európska komisia tvrdí, že uhlíkové kredity z lesného hospodárstva sú rizikovou témou, a preto nabáda na obozretnosť. Upozorňuje, že v otázke monitoringu, overovania a spoľahlivosti existuje viacero nezodpovedaných otázok, na ktoré treba nájsť odpovede skôr, než sa táto oblasť stane súčasťou európskeho obchodovania s emisiami ETS. Preto taký krok nebude možný skôr než v roku 2020, dopĺňa.

Brusel tiež trvá na tom, že najefektívnejšie by bolo financovanie z verejných zdrojov. Preto Komisia navrhla vytvorenie Globálneho uhlíkového lesného mechanizmu, z ktorého by čerpali finančnú pomoc rozvíjajúce sa krajiny ako odmenu za úspešné projekty, ktoré budú viesť k zníženiu tvorby emisií prostredníctvom krokov za zachovanie lesov.

EÚ predpokladá, že celosvetový ročný rozpočet na takéto aktivity by sa mal pohybovať v intervale 15 – 25 mld. eur, ak sa má miera deforestrácie do roku 2020 znížiť o polovicu. Pokiaľ ide o získavanie prostriedkov, väčšina z nich by mala pochádzať z obchodovania s emisiami. Podobný postoj ako EÚ zastáva i Nórsko.

Odpoveď zelených mimovládnych organizácií

Správa, ktorú pri príležitosti rokovaní v Bonne vydala medzinárodná environmentálna organizácia Greenpeace, tvrdí, že úplné zapojenie lesného hospodárstva do systému obchodovania s emisiami uhlíka, by spôsobilo jeho kolaps v dôsledku zníženia cien povoleniek až o 75 percent (EurActiv 01/04/09).

„Obchodovanie s lesnými emisiami na trhu s uhlíkovými emisiami  nie je nevyhnutné a nemalo by byť povolené,“ povedal pre EurActiv Sébastien Risso, riaditeľ Greenpeace pre lesnú politiku. Doplnil: „Rizika spojené s týmto prístupom sú príliš vysoké a bude trvať dlho, pokiaľ sa vytvorí  nevyhnutné financovanie, zatiaľ čo potrebujeme okamžité a odvážne kroky.“

Aj ostatné zelené skupiny sú obdobne skeptické, pokiaľ ide o spravodlivosť a dôsledky obchodovania s lesnými emisiami. Napríklad Globálna lesná koalícia tvrdí, že trhy s uhlíkovými emisiami zvýhodňujú najväčších znečisťovateľov a plytvú prostriedkami, ktoré by sa mohli použiť inak – na opatrenia zamerané na zmiernenie dôsledkov zmenenej klímy.

Mimovládne organizácie sa tiež obávajú, že tí, čo budú obchodovať s lesnými emisiami, môžu ohroziť právo pôvodných domorodcov na využívanie dažďových a tropických pralesov a lesov.

REKLAMA

REKLAMA