Do konca storočia budeme bez emisií, tvrdí G7

Najbohatšie krajiny sveta sa zaviazali k prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo, mimovládny sektor je skeptický.

Napriek kríze na Ukrajine a v eurozóne dokázala nemecká kancelárka Angela Merkelová presadiť na summite najrozvinutejších krajín sveta (G7) aj klimatickú politiku.

záveroch, ktoré lídri G7 prezentovali v pondelok (8.mája) sa krajiny zaviazali udržať nárast globálneho otepľovania pod 2 °C. Do roku 2050 chcú priemyselné krajiny znížiť emisie skleníkových plynov o 40-70 %, do konca storočia až na nulu. Úplne plánujú obmedziť aj využívanie fosílnych palív.

„V dlhodobom horizonte sa zaväzujeme prejsť na globálne nízkouhlíkové hospodárstvo a prostredníctvom inovatívnych technológií transformovať do roku 2050 náš energetický sektor,“ hovorí sa v správe.

Okrem zvýšenia príspevkov do tzv. Zeleného klimatického fondu, ktorý má pomôcť rozvojovým krajinám s adaptáciou na zmenu klímy, lídri G7 prisľúbili aj vyššie investície do obnoviteľných zdrojov energie v rozvojových krajinách. „Umožníme Energiewende (nemecká zelená energetická politika) aj v Afrike,“ povedal nemecký minister rozvoja Gerd Muller.

Mimovládny sektor závery G7 nepresvedčili

„Na základe veľkosti populácie môžu krajiny G7 odteraz vypustiť do ovzdušia už iba asi 60 miliárd ton CO2 z celkového množstva 565 miliárd ton do roku 2050. Inak sa nepodarí udržať nárast globálnej teploty pod 2°C,“ tvrdí Greenpeace Slovensko.

Ak chce G7 naozaj realizovať to, čo prisľúbili, „musia prijať konkrétne opatrenia, ako je bezodkladné odstavenie uhlia,“ uviedol analytik Oxfamu pre ochranu klímy Jan Kowalzig.

Nemecká vláda bude čeliť „testu dôveryhodnosti“ už o niekoľko dní. Minister hospodárstva Sigmar Gabriel totiž navrhol poplatok pre uhoľné elektrárne, o ktorom bude vláda rozhodovať už čoskoro. Opatrenie však čelí kritike energetických spoločností a preto bude pravdepodobne „okresané.“

„Kancelárka Merkelová doposiaľ o tomto dostupnom riešení mlčí. Bez silnej pozície Nemecka bude náročné, aby sa k ambicióznym cieľom pridali aj iné krajiny G7,“ myslí si Pavol Široký z Greenpeace Slovensko.

Oxfam nedávno vydal štúdiu, v ktorej poukázal na to, ako vplýva využívanie uhlia na svetový boj proti hladu. Od roku 2080 prídu rozvojové krajiny o približne 7 miliónov ton potravín ročne a to len vďaka emisiám z uhoľných baní krajín G7.

Päť zo siedmych najbohatších krajín sveta  – Nemecko, Veľká Británia, Taliansko, JaponskoFrancúzsko – podľa Oxfamu spálilo v roku 2013 o 16% viac uhlia ako v roku 2009, zatiaľ čo rozvojové krajiny svoje emisie znižovali.

Najchudobnejšie krajiny globálneho Juhu sú pritom najcitlivejšie na zmenu klímy, pretože nemajú účinné politiky na boj proti extrémnym výkyvom počasia, zvyšovanie hladiny vody a morí a stým spojené ohrozenie úrody.

Podľa odhadov štúdie viac ako 77% úmrtí súvisiacich so zmenou klímy a až 98% ľudí najviac zasiahnutých jej zmenou žije práve v rozvojových krajinách.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA