Do mora vypustili robotické ryby

Do boja proti znečisteniu morí nasadili európski vedci novinku – robotickú rybu, ktorej inteligentné monitorovacie schopnosti skrátia týždňovú detekciu znečistenia na pár sekúnd. V budúcnosti by ale ryby mohli mať oveľa širšie využitie.

Do boja so špinou unikajúcou z lodí, ale tiež z potrubí a ťažných zariadení, chce Európska únia nasadiť dve ťažké zbrane. Jednou je rozšírenie právomocí námornej bezpečnostnej agentúry EMSA, ktorá sa napríklad zapojila aj do odstraňovania zásob ropy z havarovanej lode Costa Concordia. (EurActiv, 12.4.2012)

Druhou sú robotické ryby vybavené sonarom, chemickými senzormi i ultrazvukovými komunikačnými zariadeniami, a ktorých prototypy v utorok (22.5.) vypustili z laboratória do španielskeho prístavu Gijón.

Monitorovací proces znečistenia len v samotných prístavoch stojí Európsku úniu ročne asi 350 miliónov eur. Celkové rozpočtové náklady projektu s názvom Húf (angl. SHOAL) sú necelých 4,23 milióna eur. Z toho 2,75 miliónmi im prispela Komisia z rozpočtu 7. Rámcového programu na podporu vývoja húfu robotických rýb, ktoré budú schopné analyzovať znečisťujúce látky vo vode a v rámci 3D mapy  prístavu ukázať presnú polohu, zloženie a koncentráciu látok v reálnom čase.

Autori projektu veria, že novou technológiou sa podarí zredukovať čas potrebný na zistenie znečistenia z týždňov na pár sekúnd a záujem o ryby prejavia nielen prístavy, vodárenské spoločnosti, ale mnohé ďalšie inštitúcie či firmy monitorujúce kvalitu vody. 

Európska environmentálna agentúra každoročne vydáva správu o čistote vody určenej na kúpanie. Údaje za rok 2011 potvrdili zlepšujúcu sa kvalitu vodných plôch v Európe i na Slovensku. (EurActiv, 23.5.2012) V budúcnosti by vzorky vody nemuseli v stanovených intervaloch odoberať pracovníci inšpekcie, ale neustále by ich monitorovali húfy robotov.

„Chemické senzory vstavané v rybe dovoľujú analýzu v reálnom čase a na mieste, namiesto súčasnej metódy zberu vzoriek a odosielania do laboratória na pobreží,“ uviedol Luke Speller z britskej spoločnosti BMT Group, ktorá je vedúci partnerom projektu.

Okrem Britov sa na Húfe podieľajú odborníci z Francúzska, Írska a Španielska.

Bojová jednotka

Prototypy rýb majú dĺžku 1,5 metra a ich maximálna rýchlosť je asi meter za sekundu. Cena jedného jedinca je v súčasnosti  približne 20.000 libier (cca €25.000). S vývojom projektu a komerčnou výrobou by mala cena klesať, navyše v porovnaní s inými alternatívnymi podmorskými bezpilotnými zariadeniami je podľa autorov projektu aj súčasná cena „kvapkou v oceáne“.

Ďalší partner v projekte – Univerzita v Essexe – má na starosti dizajn ryby, pričom v tejto oblasti má už niekoľkoročné skúsenosti (viď video na konci). Ich úlohou bolo navrhnúť tím troch robotických rýb.

Pri svojej misii využívajú ryby spoluprácu a koordináciu v rámci celého húfu, keďže každá z nich má špecifickú funkciu. Komunikujú medzi sebou aj so základňou v prístave, v súčasnosti až do vzdialenosti jedného kilometra. Vďaka sonaru, infračerveným lúčom a ďalším senzorom vždy vedia svoju polohu, kurz či rýchlosť, dokážu sa vyhýbať prekážkam ako sú lode či prístavná infraštruktúra a vytvoriť obraz o svojom okolí.

Sú dostatočne robustné na to, aby odolali prúdom i vlnám. Zároveň sú ľahko ovládateľné a vydávajú len nízku hladinu hluku, čím má byť ich zásah do prirodzeného vodného prostredia minimálny. Pohybujú sa samostatne a podobne ako prirodzené ryby, pričom tvorcom projektu poslúžil ako predloha kapor.

Vďaka umelej inteligencii ryba dokáže identifikovať zdroj znečistenia a okamžite to ultrazvukom oznámiť úradom, čím umožní rýchlu a efektívnu nápravu stavu a predíde väčším škodám.

Tvorcovia dbali aj o to, aby rybám počas pracovnej doby nedošli batérie. Počas svojich výprav si  kontrolujú batérie s výdržou 8 hodín, aby sa včas vrátili na základňu a dobili sa. Sú pripravené aj na prípad, kedy by ich ulovili rybári či niekto ukradol. Vďaka kontrole polohy totiž vyšlú núdzové znamenie a orgány prístavu môžu okamžite zasiahnuť.

Čo ďalej?

Po týždni testovania na severe Španielska sa ryby vrátia do laboratória, kde ich inžinieri na základe zistení „z praxe“ upravia pre potreby komerčnej produkcie.  

Húf rýb môže mať pritom v budúcnosti oveľa širšie využitie, než pôvodný zámer monitoringu znečistenia vôd. Neskôr by mohli priamo pomáhať napríklad pri úniku ropy, kontrole podmorskej bezpečnosti či pohybu potápačov, ale tiež pri vyhľadávaní a záchranných akciách v mori.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA