Dva scenáre pre klimatické ciele: kompromis alebo nič

Dohodu o legislatíve, ktorá záväzne stanoví klimatické ciele EÚ, by mali členské krajiny dosiahnuť pred januárom 2009. S cieľom získať podporu váhavých členov možno očakávať, že pravidlá nebudú tak striktné, ako sa o nich v začiatkoch diskutovalo. Rozhodnutie lídrov EÚ prichádza aj napriek zhoršujúcemu sa stavu svetovej ekonomiky.

„Nájdeme dohodu“ o klimatických cieľoch, povedal pred novinármi Nicolas Sarkozy po pracovnom obede s hlavami ostatných členských krajín a vlád EÚ. Francúzsky prezident ďalej dodal, že na summite v Bruseli sa lídri zhodli na tom, že „otázka životného prostredia je absolútne zásadnou“ a dosiahnutie kompromisu je „historickou zodpovednosťou.“ Klimatický balík je navyše jednou z priorít súčasne prebiehajúceho Francúzskeho predsedníctva.

Ak sa má dohoda dosiahnuť počas nasledujúcich týždňov, bude si vyžadovať pomerne široký kompromis a vzájomné porozumenie. Viaceré členské krajiny sa obávajú, že prísnejšie environmentálne štandardy by mohli pre ich hospodárstvo predstavovať dodatočnú záťaž, čo sa môže negatívne prejaviť na konkurencieschopnosti ich firiem. Obavy vlád rastú v kontexte finančnej krízy a zhoršujúceho sa svetového hospodárskeho prostredia.

Naviac, skupina ôsmych členských krajín žiada od EÚ, aby viac ocenila ich úsilie o znižovanie emisií skleníkových plynov. Ide o Slovensko, Bulharsko, Estónsko, Maďarsko, Lotyšsko, Litvu, Poľsko a Rumunsko. Skupina vo svojom spoločnom komuniké na summite uviedla: „Prevažná časť zníženia emisií skleníkových plynov celej EÚ-27 sa dosiahla vďaka [úsiliu] menej bohatých štátov za cenu veľmi vysokých sociálnych a hospodárskych nákladov a to by sa malo oceniť.“ Krajiny dodávajú, že akákoľvek budúca dohoda „by mala rešpektovať rozdielnosti medzi členskými krajinami.“

Voči prílišným obmedzeniam podnikov klimatickými záväzkami sa vyjadril aj taliansky premiér, Silvio Berlusconi. Povedal, že nepodporí návrh, ktorý by dusil hospodárstvo jeho krajiny. Talianska ekonomika patrí v EÚ medzi tie, ktorých sa silná konkurencia firiem z tretích krajín dotýka v najväčšej miere.

Odpoveďou na rozdielne postoje členských krajín by mala byť podľa Nicolasa Sarkozyho „flexibilita:“

Do úvahy v tomto smere pripadá vytvorenie mechanizmu pre transfer financií z bohatých štátov “starej” EÚ-15 do nových členských krajín. Na jednej strane by si majetnejšie štáty „kúpili“ znižovanie emisií, na druhej strane by sa to mohlo chápať ako prejav solidarity s post-socialistickými krajinami. Bohatšie krajiny si už dnes v rámci Mechanizmu spoločnej implementácie a čistého rozvoja (JI/CDM) Kjótskeho protokolu „kupujú“ globálne znižovanie emisií skleníkových plynov v rozvíjajúcich sa krajinách po celom svete. Väčšina krajín EÚ podporuje myšlienku rozvinutia mechanizmu a jeho ukotvenia v klimatickom legislatívnom balíku.

Druhým nástrojom, ktorý by mohol reprezentovať „flexibilitu,“ sú emisné výnimky pre isté priemyselné odvetvia. Akokoľvek, Komisia, Parlament a Rada sa zatiaľ nedohodli na časovom horizonte, do ktorého by sa malo určiť, o ktoré odvetvia pôjde. Členské štáty požadujú, aby sa zoznam vytvoril čo najskôr v roku 2009, na druhej strane Komisia a Parlament tvrdia, že najskôr je potrebné počkať na závery svetovej Klimatickej konferencie OSN, ktorá je naplánovaná na december 2009.

REKLAMA

REKLAMA