EK navrhuje záväzné inštalácie CCS technológií

Členské štáty EÚ by mali povinne inštalovať technológie na zachytávanie a uskladnenie emisií uhlíka (CCS), odporúča správa Európskej komisie.

„Cestovná mapa EÚ pre technológie zachytávajúce a uskladňujúce emisie uhlíka (CCS) so záväznými cieľmi do roku 2030 vyšle jasný signál členom klimatického panelu OSN o ambicióznych zámeroch EÚ v oblasti znižovania emisií, čím si EÚ udrží pozíciu lídra pre oblasť zmeny klímy,“ hovorí sa v správe Európskej komisie.

CCS sú experimentálnymi  technológiami, ktoré sa inštalujú na elektrárne a priemyslené prevádzky, ktoré spaľujú fosílne palivá, čím sa znižuje ich vplyv na zmenu klímy.

Vedecký klimatický panel OSN predpokladá, že tieto technológie by mohli mať do roku 2050 na svedomí  viac ako pätinu celosvetového zníženia emisií skleníkových plynov.

Smernica EÚ o CCS technológiách (2009/31/EC) predpokladala, že do roku 2015 bude v EÚ  do prevádzky spustených aspoň 12 elektrární s inštalovanou kapacitou na zachytávanie emisií. Do dnešného dňa sú v Európe funkčné len dve takéto prevádzky a to konkrétne v Nórsku.

Dôvodom neúspechu týchto technológií je zlá situácia na európskom trhu s uhlíkom, ktorého cena sa pohybuje na úrovni 7 eur za tonu emisií. Nízke ceny uhlíka nemotivujú investície do zelených technológií, pretože je „lacnejšie emitovať.“

Spáva Európskej komisie vyzdvihuje potrebu CCS technológií a ich dôležitú úlohu pri dekarbonizácii energetického sektora, ale aj európskeho ťažkého priemyslu.

Experti sa preto zhodujú, že je potrebné výrazne reformovať Európsky systém obchodovania s emisiami (ETS). Členské štáty by mala vytvoriť národné cestovné mapy na dosiahnutie určitého cieľa na inštaláciu takýchto zariadení a Komisia by podľa správy mala pripraviť nový zoznam možných prevádzok.

Predseda Európskej Technologickej Platformy pre Energiu s Nulovými Emisiami Greame Sweeney tvrdí, že pripravovaný plán CCS inštalácií by mal byť čo najambicióznejší.

„Do roku 2030 by sme mohli uskladniť niečo vyše 220 milión ton CO2,“ povedal Sweeney pre the Guardian. „Až tri štvrtiny by mohli pochádzať z energetického sektora a štvrtina z premyslených zdrojov, ako sú výrobcovia ocele, cementu či hliníku,“ konkretizoval.  

Niektorí zelení aktivisti sa však obávajú, že využívanie CCS technológií iba podporí ťažbu fosílnych palív a presunie investície do iných nízkouhlíkových riešení, ako sú obnoviteľné zdroje energie a energetická účinnosť budov a produktov.  Členské štáty nepodporili tieto ciele národnými záväzkami ani v novom klimaticko-energetickom balíčku pre rok 2030.

EurActiv.com/EurActiv.sk

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA