Emisná politika zatiaľ európsky priemysel neoslabila

Zatiaľ neexistujú dôkazy, že by povinnosť obchodovať s emisiami v rámci EU ETS prinútila firmy preniesť výrobu do zahraničia, tvrdí Medzinárodná energetická agentúra (MEA) v správe, ktorá chce „demystifikovať“ obavy vytvárané premyslenými sektormi ako cementárne, či oceliarne.

V prvej fáze (2005-2007) nemal Systém obchodovania s emisiami (EU-ETS) žiaden vplyv na medzinárodnú konkurenciu, ktorej bol vystavený ťažký priemysel v EÚ, konštatuje citovaná správa. Analýza sektora oceliarní, cementární, hlinikární a rafinérií neodhalila žiadne zmeny v obchodných tokoch a vzorcoch výroby.

Tieto odvetvia tvrdia, že sprísnenie pravidiel v EU ETS po roku 2013 výrazne zvýši ich výrobné náklady. Dôsledkom bude „uhlíkový únik“ – priemysel presunie výrobu mimo EÚ, do krajín s menej striktnými pravidlami, čím Únia stratí pracovné miesta a úroveň emisií sa v globálnom meradle nijak nezníži.

Analýza však odmieta „ruchy niekoľkých sektorov o strate konkurencieschopnosti“ v dôsledku asymetrických emisných pravidiel. Julia Reinaud, analytička MEA a autorka štúdie, však upozorňuje, že „budúca podoba EU ETS môže tieto závery pre niektoré sektory zmeniť, nakoľko Európa si po roku 2012n naplánovala ambicióznejšie emisné ciele“.

Európske firmy sa môžu vyhnúť emisným reguláciám tým, že úplne prenesú výrobu mimo Únie, alebo budú z nečlenských krajín dovážať emisne intenzívne polotovary namiesto toho, aby ich vyrábali. V dlhodobom horizonte môže takýto režim znížiť investície a výrobnú kapacitu, čo by uhlíkový únik ešte zhoršilo, uzatvára Reinaud. Obavy z toho, že by uhlíkový únik vyvolal v skutočnosti rast emisií, však považuje za prehnané. „Je vysoko nepravdepodobné, že by uhlíkový únik úplne vymazal snahy o znižovanie emisií priemyslu.“

To, že sa zatiaľ uhlíkový únik v EÚ neobjavil, možno podľa analýzy vysvetliť štedrým prideľovaním bezplatných emisných povoleniek a všeobecným rastom cien relevantných produktov.

Správa sa tiež pozerá na rôzne spôsoby znižovania emisií a konštatuje, že budú musieť byť prispôsobené špecifikám sektorov, či dokonca subsektorov. Dôležitým faktorom pri hodnotení rizika je intenzita obchodu v danom sektore a schopnosť prenášať zvýšené náklady na spotrebiteľa, no hlavnou výzvou je vyhodnotenie dopadov klimatickej politiky na iné faktory, ako je hospodársky rast.

Prebiehajúca revízia EU ETS navrhuje, aby sa do roku 2020 znížili emisie o 21% v porovnaní s 2005. Vyvolala však odpor mnohých veľkých priemyselných hráčov. Tí hrozia, že ak budú schválené prísne regulácie bez toho, aby boli chránení pred medzinárodnou konkurenciou (napr. zdaňovaním dovozu z krajín s menej prísnymi pravidlami), budú nútení preniesť výrobu mimo Únie.

REKLAMA

REKLAMA