Emisné ciele rozdeľujú európsky priemysel

Ministri životného prostredia odložili rozhodnutie o prípadnom zvýšení súčasného spoločného európskeho cieľa v znižovaní emisií. Diskusia ale odhalila názorový rozdiel medzi priemyselnými odvetviami.

Rada ministrov životného prostredia minulý týždeň vyzvala Európsku komisiu, aby pripravila ďalšie analýzy, aké dôsledky by malo zvýšenie emisného cieľa (z 20 % na 30 % v roku 2020) pre jednotlivé členské štáty.

Cestovná mapa pre nízkouhlíkové hospodárstvo do roku 2050, ktorá bude zverejnená v budúcom roku, „by mala tiež analyzovať politické možnosti do roku 2020,“ hovoria ministri.

Debata o zvýšení emisných cieľov rozdelila členské štáty. Niektoré tvrdia, že 20 % cieľ jednoznačne presadzuje priemysel, keďže emisie už o 17 % poklesli počas hospodárskej krízy. Ďalšie členské štáty naopak vyhlasujú, že vyššie emisné ciele by narušili konkurencieschopnosť, pokiaľ by iné veľké ekonomiky neprijali podobné záväzky.

Prekvapivejší je však fakt, že sa rovnaký názorový nesúlad objavil aj medzi odvetviami priemyslu.

Konfederácia európskych zamestnávateľov BusinessEurope poslala pred stretnutím ministrov belgickému predsedníctvu EÚ list, v ktorom píše, že zvýšenie emisného cieľa by mohlo byť „unáhlené a dokonca kontraproduktívne“.

V rovnakom čase zverejnilo 29 významných spoločností spoločnú deklaráciu, v ktorej vyzvali EÚ, aby zvýšila súčasný emisný cieľ do roku 2020 na 30 % v porovnaní s rokom 1990. Podľa ich slov by BusinessEurope nemala, pokiaľ ide o otázky životného prostredia, hovoriť za celý priemysel.

Deklaráciu, ktorú vedú Climate Group, Cambridge Programme for Sustainability Leadership a WWF Climate savers Programme, adresovali všetkým európskym inštitúciám a vyzvali ich k ambicióznejším cieľom. 

Časť priemyslu, ktorý zastupujú napr. BNP Paribas, GE Energy, Marks and Spencer, Nike a Vodafone, tvrdí, že vyšší emisný cieľ by mohol priniesť nielen menej emisií, ale tiež „urýchliť inovácie a investície, ktoré by vytvorili milióny nových pracovných miest v nízkouhlíkovom hospodárstve“.

„BusinessEurope už viac nevyjadruje názor, ktorý chcú tieto spoločnosti presadzovať o klimatických zmenách,“ povedala Sandrine Dixson-Decleve, riaditeľka Prince of Wales’s EU Corporate Leaders Group on Climate Change a riaditeľka bruselského úradu University of Cambridge Programme for Sustainability Leadership.

Dodala, že niektoré spoločnosti sú členmi asociácie kvôli zastupovaniu v ostatných dôležitých otázkach, ako je obchod, konkurencia a inovácie.

„BusinessEurope tvrdí, že zastupuje európske spoločnosti, ale v skutočnosti je to lobovanie pre hŕstku ropného a chemického priemyslu, ktoré brzdí európsku konkurencieschopnosť,“ povedal Joris den Blanken, riaditeľ klimatickej politiky EÚ v Greenpeace. Prezieravé spoločnosti chcú prelomiť zabehnuté zvyky v priemysle a posunúť EÚ na špičku v globálnych zelených technológiách, dodáva.

„BusinessEurope plne podporuje ciele klimatického a energetického balíka EÚ,“ napísal EurActiv-u zástupca asociácie. „Dôležitým prvkom tohto balíka je pracovať na uzatvorení komplexnej medzinárodnej zmluvy o klimatických zmenách. Klimatické zmeny sa dajú riešiť iba globálne,“ dodal na margo stanoviska asociácie.

Cezhraničné uhlíkové tarify

Obchodná asociácia odmieta pokusy o zavedenie cezhraničných regulačných opatrení ako spôsobu ochrany európskeho priemyslu, ktorý je náročný na produkciu uhlíka, pred konkurenciou z krajín, ktoré majú voľnejšiu legislatívu. Keďže je EÚ závislá na otvorenom trhu, takéto kroky by nevyriešili obavy z konkurencie, dodáva BusinessEurope.

„Ak hlavní obchodní partneri (ako USA) príjmu importné reštrikcie, iba vtedy by mala EÚ zvažovať primerané reakcie,“ píše obchodná loby vo svojom vyhlásení.

Európska komisia a niektoré členské štáty sa obávajú, že cezhraničné uhlíkové clá by mohli ohroziť vyhliadky EÚ na novú klimatickú dohodou, s ktorou by ďalšie krajiny nemuseli súhlasiť. Únia by sa okrem toho mohla stať predmetom diskusií v Svetovej obchodnej organizácii (WTO).

Na čele kampane za cezhraničné tarify stojí francúzsky prezident Nicolas Sarkozy, pričom hlavou myšlienkou je vyžadovať od importérov mimo Európy, aby kupovali povolenky z európskeho systému obchodovania s emisiami (EU ETS). Má v tom podporu európskej oceliarskej asociácie Eurofer.

Keďže sa však hlavná európska obchodná loby dištancuje od podobných krokov, zástancovia cezhraničných taríf budú mať neľahkú úlohu presvedčiť, že to pomôže európskemu priemyslu.

Pozície

Skupina Zelených v Európskom parlamente vyjadrili sklamanie z ďalšieho oddialenia rozhodnutia o zvýšení európskeho emisného cieľa na 30 % do roku 2020.

„Posledné údaje o emisiách skleníkových plynov v Európe z tohto týždňa ukazujú, že 20 % cieľ je už celkom prekonaný, okrem toho samotní lídri priemyslu poskytli jasné hospodárske dôvody pre podporu silnejších cieľov. Lídri EÚ by mali uchopiť iniciatívu a prijať pevnejší cieľ pred Cancúnom“, povedal holandský poslanec Európskeho parlamentu Bas Eickhout (Zelení).

ETUC, Európska konfederácia odborových zväzov, prijala rezolúciu, v ktorej tvrdí, že súčasnú stratégiu EÚ nezvyšovať emisný cieľ, pokiaľ ďalšie krajiny neprijmú podobný záväzok, treba revidovať.

„Je potrebné znížiť produkciu emisií skleníkových plynov o 85 % do roku 2050, čo naznačuje zodpovedajúce zníženie do roku 2020 o najmenej 25 až 40 % v priemyselných krajinách, v porovnaní s emisnou úrovňou z roku 1990,“ dodáva konfederácia.

Klimatická skupina tvrdí, že jasné poverenie zo strany európskeho priemyslu by mohlo posunúť Európu v Cancúne do pozície „obnovenej dôveroy vo svoje globálne vodcovstvo a budúcnosť hospodárstva“.

„Rozhodujúca väčšina európskeho priemyslu a vlád začína vidieť jasné hospodárske výhody vyplývajúce z väčších európskych ambícií znižovať emisie v čase, kedy sa rozbieha globálna súťaž v čistých technológiách,“ povedal Mark Kenber, riaditeľ medzinárodnej politiky Klimatickej skupiny.

Náboženské rozvojové agentúry APRODEV a CIDSE vyzvali EÚ, aby sa znova chopila vedúcej úlohy v boji proti klimatickým zmenám, v prvom rade zvýšením emisného cieľa na 30 % ako krok k 40 % cieľu.

„Súčasný cieľ Európskej únie je dokonca nedostačujúci, aby splnila svoje záväzky v zastavení otepľovania o (maximálne) 2 °C,“ povedal Rob van Drimmelen, generálny tajomník APRODEV.

WWF tvrdí, že odvolanie sa na ďalšie analýzy Komisie do roku 2050 znamená istý politický pokrok, a to aj napriek rozhodnutiu ministrov o odložení rozhodnutia o zvýšení emisného cieľa. Komisia už naznačila, že 80 až 95 % ciel do roku 2050 si vyžadujú ráznejšie konanie už do roku 2020, dodáva.

„Ministri životného prostredia objasnili, čo očakávajú od najbližšieho kola klimatických rokovaní OSN a je pozitívne, že chce EÚ hovoriť o prechodných ambíciách pre rok 2030 a ďalej. WWF však vyzýva k väčšej zrozumiteľnosti a pýta sa, či budú všetky rozvinuté krajiny v Cancúne súhlasiť s osvojením si akčných plánov do roku 2050 pre nulové uhlíkové emisie, ktoré budú pre ne vypracované,“ vyhlásil Jason Anderson, šéf klimatickej a energetickej politiky EÚ vo WWF.

Organizácia Priatelia Zeme Európa vyzvala Európsku úniu, aby odmietla nátlak priemyselných skupín a prihodila do hry 40 % cieľ do roku 2020 bez medzinárodných kompenzácií.

„Viazanosť Európy na obchodovanie s uhlíkom, spoločne s mizerným emisným stropom CO2 a kompenzovaním bielych miest, bráni skutočnému zníženiu emisií, ktoré nevyhnutne potrebujeme. Medzinárodné líderstvo v klimatických rokovaniach nemá znamenať rozširovanie uhlíkových trhov,“ uviedol Brook Riley z Priateľov Zeme Európa.

Ďalšie kroky

  • 29. november – 10. december 2010: Klimatická konferencia OSN v Cancúne (COP16)
  • Jar 2011: Komisia predstaví cestovnú mapu do roku 2050 pre nízkouhlíkové hospodárstvo
  • 28. november – 9. december 2011: Klimatická konferencia v Južnej Afrike (COP17)

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA