Emisné clá: väčšina je proti

Väčšina európskych krajín je proti zavedeniu „emisných ciel“. Mali by trestať krajiny, ktoré sa nezaviazali k znižovaniu emisií. Otvorene ich presadzujú Francúzsko a USA, ostatní sa však boja obchodnej vojny.

Francúzsko je jedinou členskou krajinou, ktorá otvorenie žiada ochranu európskeho priemyslu pred konkurentmi z krajín, ktoré nezavedú obmedzovanie emisií. Nápad na zavedenie „emisných ciel“ predložilo koncom minulého roka, keď Únia diskutovala o revízii systému obchodovania s emisiami (EU ETS).

V decembri sa EÚ dohoda na emisnom balíku a diskusia o špeciálnych clách sa načas vytratila. Opäť ju oživil podnet z USA. Idea sa totiž sa objavila v najnovšom klimatickom zákone.

Väčšina členských krajín proti

Na minulotýždňovom neformálnom zasadnutí ministrov životného prostredia sa hovorilo aj o pozícii EÚ v medzinárodných klimatických rokovaniach. Švédske predsedníctvo varovalo, že diskusie o zavádzaní ochranných obchodných  opatrení môžu zablokovať rokovania o globálnej dohode.

„Hrozba daní, ktoré poškodia rozvojové krajiny, vážne skomplikuje rokovania“, povedal švédsky minister životného prostredia Andreas Carlgren.

Podobný názor mal aj nemecký štátny tajomník Matthias Machnig. Emisné clá by podľa neho vyslali nesprávny signál pred decembrovou klimatickou konferenciou v Kodani. Nazval ich „novou formou eko-imperializmu“.

Takéto opatrenia by boli pravdepodobne aj v konflikte s pravidlami WTO.

Ťažký a energeticky náročný priemysel v EÚ sa však obáva, že ho európske klimatické ciele budú stáť konkurencieschopnosť na globálnych trhoch. Únia mu zatiaľ sľúbila výnimky z EU ETS – prideľovanie bezplatných emisných povoleniek. Podľa Komisie a väčšiny členských krajín by mali tieto opatrenia stačiť na zmierenie tlaku. K clám sa chcú uchýliť len v najhoršom prípade.

USA sa možno uchýlia k protekcionizmu

Americká Snemovňa reprezentantov pretlačila do klimatického zákona možnosť zavedenia emisných ciel po roku 2020 na vybrané produkty z krajín, ktoré nebudú obmedzovať emisie skleníkových plynov.

Prezident Obama sa po hlasovaní vyslovil proti takým krokom. „V čase, keď je svetová ekonomika v hlbokej recesii, a sme svedkami značného poklesu svetového obchodu, myslím že by sme mali byť veľmi opatrní vo vysielaní protekcionistických signálov“, povedal v interview.

Návrh zákona kritizoval aj Rajendra Pachauri, šéf Medzivládneho panelu o klimatických zmenách (IPCC). Varoval, že rozvojové krajiny odpovedia zdanením amerických produktov.

„Spojené štáty stáli vždy za systémom slobodného trhu… Legislatíva, ktorou sa tomu princípu vzdialia, je jasne kontraproduktívna“, povedal pre AP.

ČínaIndia okamžite interpretovali schvaľovanú legislatívu ako útok na ich priemysel. Americká exekutíva sa snažila rozptýliť obavy aj na dvojdennom Americko-čínskom strategickom a ekonomickom dialógu, ktorý skončil 28. júla.

Americký špeciálny vyslanec pre klimatické zmeny Todd Stern a ministerka zahraničných vecí Hillary Clinton sa snažia zástupcov oboch krajín presvedčiť, že čím ambicióznejšie klimatické ciele prijmú, tým menej im budú hroziť reštrikcie v prístupe na západné trhy.

Ďalšie kroky

  • 7.-18. december 2009: Klimatické konferencia v Kodani (COP15): predpokladá sa uzavretie rokovaní o globálnom klimatickom rámci pre obdobie po roku 2012
  • do 31. decembra 2009: Komisia prijme zoznam sektorov, ktoré sú ohrozené stratou konkurencieschopnosti v dôsledku emisných obmedzení
  • 2011: na základe predchádzajúcej analýzy môže Komisia navrhnúť opatrenia, aby predišla strate konkurencieschopnosti európskeho ťažkého priemyslu

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA