Emisné limity: Slovensko chce “odmeny” pre nových členov EÚ

Slovensko chce "odmenu" pre nové členské krajiny za to, že v 90. rokoch výrazne znižovali emisie CO2. Podľa environmentalistov je to "hájenie záujmov znečisťovateľov", pretože emisie klesli v dôsledku krachu ťažkého priemyslu, nie cielenou snahou.

Fico3 (TASR)
FOTO TASR/Martin Baumann

Slovensko bude na summite EÚ koncom týždňa presadzovať, aby Únia vytvorila balík emisných limitov, ktorý prerozdelí len novým členským krajinám. Má to byť odmena za to, že v 90. rokoch prudko znížili emisie skleníkových plynov. “Deväť členských krajín, vrátane Slovenska, tvrdí, že je neférové, ak od nás žiadajú, aby sme sa v roku 2009 postavili na tú istú štartovaciu čiaru, ako ostatné členské krajiny”, povedal premiér Robert Fico na zasadnutí Výboru pre európske záležitosti v Národnej rade.

Krach priemyslu – pokles emisií

Ekonomiky postkomunistických nových členských krajín prešli v 90. rokoch výraznou transformáciou. V jej dôsledku skrachovala značná časť ťažkého, silno znečisťujúceho priemyslu, a tým aj emisií skleníkových plynov. Noví členovia teraz žiadajú, aby sa tento ich príspevok k celkovému poklesu emisií v EÚ odrazil aj na podobe klimaticko-energetického balíka.

Posledný sporný bod

Podľa premiéra Fica sa na sobotňajšom minisummite premiérov krajín V4, pobaltských krajín, Rumunska, Bulharska a prezidenta Sarkozyho zastupujúceho Francúzske predsedníctvo podarilo nájsť kompromis v takmer všetkých častiach klimaticko-energetického balíka. Jediným kontroverzným bodom ostávajú emisné limity, presnejšie rok, voči ktorému sa bude úroveň emisií porovnávať (tzv. referenčný rok).

Slovensko a ďalšie nové členské krajiny chcú, aby to bol rok 1990 – teda pred krachom značnej časti ťažkého priemyslu. V praxi by to znamenalo, že postkomunistické krajiny EÚ majú už splnenú značnú časť emisných limitov. Návrh klimaticko-energetického balíka však za východiskový považuje rok 2005.

Slovenský kompromis

Podľa slovenského návrhu by bol referenčný rok stanovený podľa Komisie, zároveň by sa ale vytvoril špeciálny balík emisných limitov vo výške 5% z ich celkového množstva. Ten by bol rozdelený medzi nové členské štáty za ich “príspevok” z znižovaniu emisií v 90. rokoch. Jedno percento limitov má hodnotu asi 300 miliónov eur.

Podľa slovenského premiéra bol Sarkozy ochotný akceptovať náš návrh ako východisko diskusie, veľkosť balíka však vidí skôr v rozmedzí 2-3%. Slovensko podľa Fica podporuje schválenie energeticko-klimatických návrhov už na tomto summite, súhlas so “špeciálnym emisným balíkom” je však našou červenou líniou.

Snaha alebo “z núdze cnosť”?

Slovenskí environmentalisti premiéra kritizujú. Podľa združenia Za matku Zem háji “neopodstatnené záujmy znečisťovateľov”. Organizácie upozorňuje, že pokles emisií vo východnej Európe nebol spôsobený aktívnou snahou, ale “pádom ťažkého priemyslu z čias komunizmu, ktorý bol ekonomicky neefektívny a energeticky nesmierne náročný”.

Poukazujú tiež na fakt, že napriek výraznému ekonomickému rastu Slovenska za posledných desať rokov, emisie CO2 nerastú. “Firmy neboli schopné vyčerpať povolenky na emisie CO2, lebo ich neseriózne nadhodnotili. Vďaka tomu sa vytvoril biznis s emisiami bez toho, aby došlo k zníženiu emisií”, tvrdí Pavol Široký, ktorý v združení koordinuje program Energia.

Čas sa kráti

Summit EÚ bude rokovať aj o ďalších otázkach – budúcnosť Lisabonskej zmluvy, či európska reakcia na globálnu hospodársku krízu – no klimaticko-energetický balík bude najpodstatnejší. Ozývajú sa hlasy, že ak sa dohoda nenájde koncom tohto týždňa, Francúzske predsedníctvo zvolá ešte jeden, mimoriadny summit. V opačnom prípade sa rokovania prenesú na plecia Českého predsedníctva, a to už bude mať veľmi málo času. K balíku musí dať súhlas aj Európsky parlament a jeho práca sa prakticky zastaví na jar, pred voľbami.

REKLAMA

REKLAMA