Mimovládky: Emisné povolenky sanujú v Poľsku rozpočet

Správa troch environmentálnych organizácií Greenpeace, WWF a Climate Action Network, tvrdí, že Poľsko láta z príjmov z emisných povoleniek rozpočtový deficit a podporuje fosílne palivá. To je podľa nich v rozpore s klimatickou politikou únie.

Správu zverejnili organizácie pred októbrovým summitom EÚ, ktorý má rozhodnúť o finálnej podobe klimaticko-energetického legislatívneho balíčka.

Ten, okrem iného, obsahuje záväzný cieľ ďalšieho znižovania emisií CO2 do roku 2030. Lídri by sa mali tiež dohodnúť, s akou pozíciou pôjde únia na summit OSN o klíme v roku 2015 v Paríži.

V októbri to dude to posledná schôdzka Európskej rady (summit EÚ), na ktorej bude poľský premiér Donald Tusk zastupovať svoju krajinu predtým, než sa stane stálym predsedom tejto inštitúcie, ktorého úlohou bude hľadať zhodu medzi európskou 28-čkou.  

V januári Tusk otvorene vystúpil proti návrhu záväzného cieľa vo výške 40 % znižovania ambícií, 27 % podielu obnoviteľných zdrojov a 30 % zvýšenia energetickej efektívnosti. Podobne skeptickú pozíciu zastáva aj Slovensko.

Podľa správy zelených mimovládiek systém EÚ nefunguje a nesmeruje k dosahovaniu cieľov, ktoré deklaruje.

Emisné povolenky sa môžu predávať na finančných trhoch. Novela systému obchodovania z emisiami z roku 2009 ustanovia, že 10 % z objemu obchodovaných emisií sa presunie do chudobnejších členských štátov v rámci mechanizmu solidarity.

Bonusový mechanizmus na základe Kjótskeho protokolu rátal ešte s ďalšími bonusmi.

Organizácie odhadujú, že na základe týchto presunov a cene 10 eur za tonu emisií si Poľsko prilepšilo o 3 miliardy eur. Tieto peniaze plánuje podľa správy použiť na znižovanie deficitu verejných financií.

To sa prieči odporúčaniam smernice o ETS, ktoré hovoria, že by sa prostriedky získané predajom emisií mali nasmerovať na boj proti klimatickým zmenám. Taká bola aj politická dohoda ohľadom klimaticko-energetických cieľoch do roku 2020.

Na základe ďalšej, menej známej výnimky z ETS, si Poľsko zabezpečilo povolenky aj pre výrobcov elektriny vo výške 7,5 miliardy eur na obdobie rokov 2014-2019, výmenou za prísľub modernizácie a diverzifikácie energetického mixu.

Správa organizácii ale tvrdí, že väčšina z týchto prostriedkov (82 %)  pôjde na modernizáciu uhoľných elektrární, teda fosílnych palív. 10 % má smerovať na elektrické siete a len 1 % na obnoviteľné zdroje.

„Keby sa miliardy v podobe emisných povoleniek a ďalších výnimiek použili ako sa mali, Poľsko mohlo doteraz naštartovať životaschopný sektor čistej energie,“ tvrdí Joris den Blanken, riaditeľ pre klimatickú politiku EÚ v Greenpeace Europe.

„Namiesto toho sa podporuje využívanie uhlia a nerobí sa nič, aby sa znížila poľská závislosť na dovoze ruských surovín.“

Premiér Donald Tusk je podporovateľom vzniku „energetickej únie“ v EÚ, ktorá by mala prispieť k zníženiu energetickej závislosti od Ruska.

V apríli tohto roku sa vyjadril že EÚ by mala zaplatiť 75 % nákladov na plynovú infraštruktúru, aby sa vytvorila efektívna sieť plynovodov a prepojení medzi členskými štátmi.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA