Energetickí giganti žiadajú odložiť časť emisných povoleniek

Skupina trinástich veľkých energetických firiem v spoločnom liste žiada eurokomisárov, aby podporili odklad aukcií časti emisných povoleniek. Odvetvia ťažkého priemyslu ale korekcie nastavených mechanizmov odmietajú.

Firmy, medzi ktorými je napríklad Enel, E.On, Shell, Statoil, General Electric a ďalší, v liste uviedli, že funkčná schéma obchodovania s emisiami je „hlavným politickým nástrojom“ ako dosiahnuť do roku 2050 zníženie emisií oxidu uhličitého o 80-95 % v porovnaní s rokom 1990.

Výnosy z aukcií tiež podľa nich musia hrať „dôležitú rolu pri podpore nízkouhlíkových inovácií a prechode na zelené hospodárstvo“.

List zaslali každému jednému členovi kolégia komisárov a požiadali ich, aby čoskoro publikovaná zmena pravidiel aukcií povoleniek, odzrkadľovala pozíciu výboru EP pre životné prostredie. Ten v decembri 2011 schválil dodatok, podľa ktorého by sa mali z aukcií stiahnuť povolenky v objeme 1,4 miliardy ton CO2.

Komisia v súčasnosti diskutuje o tom, že z aukcií v treťom období obchodovania (2013-2020) stiahne 1,2 miliardy kvót.

Odkladom by sa mala znížiť trhová cena povoleniek, ktorá sa momentálne pohybuje okolo 8 eur za tonu CO2. V apríli sa pritom dostala tesne pod 6 eur za tonu, k čomu prispel nadbytok povoleniek na trhu, recesia i neistota ohľadom budúceho smerovania klimatickej politiky a investícií.

Hovorca komisárky pre klimatické opatrenia privítal žiadosť zo strany 13 firiem. „Združenia podnikateľov a spoločnosti vsádzajú na inováciu a konkurencieschopnosť. Je to tá cesta, ako podporiť rast a pracovné miesta v Európe,“ povedal Isaac Valero Ladrón pre EurActiv.

„Práve preto Komisia pred letnou prestávkou predstaví revíziu toho, kedy sa v tretej fáze EÚ ETS budú povolenky dražiť. Zároveň predstavíme dlhodobé štrukturálne možnosti posilnenie uhlíkového trhu.“

Odpor voči korekciám

Časť energeticky náročného priemyslu prístup energetických firiem nenadchol. Na rozdiel od trinástky energetikov sa obávajú straty vlastnej konkurencieschopnosti vplyvom vyššej ceny povoleniek.

„Nemyslíme si, že by sa teraz malo revidovať a radi by sme ponechali nástroj ETS ako nákladovo efektívnu cestu pre znižovanie emisií,“ uviedol Robert Jan Jeekel z Európskeho združenia pre kovy (EUROMETAUX).

„Vysoká cena uhlíka nebola pôvodným cieľom európskeho systému obchodovania s emisiami,“ dodal. 

Obdobne aj Wiliam Garcia z Európskej rady pre chemický priemysel  (CEFIC) argumentoval, že to povedie k zvýšeniu priamych nákladov firiem, kvôli vyššej cene povoleniek, ale tiež nepriamych nákladov, keďže práve dodávatelia energie prenesú svoje dodatočné náklady na odberateľov. Zásahy do schémy podľa neho narúšajú dôveryhodnosť celého mechanizmu.

„Preventívne krátkodobé opatrenia vytvoria precedens, vedúci k väčšej neistote, ktorej je potrebné sa vyhnúť a mohla by mať veľké následky pre priemysel EÚ, ktorý je už teraz pod tlakom ekonomickej krízy,“ uviedla vo svojom vyhlásení federácia BusinessEurope.

Zdá sa však, že zásahy do fungovania schémy ETS v podobe povolenej štátnej pomoci po roku 2012 za premietnuté náklady pre niektoré odvetvia priemyslu, vrátane výroby chemikálií, kovových i nekovových materiálov, týmto združeniam nevadia. (viac v usmernení Komisie)

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA