EÚ čakajú tvrdé klimatické rokovania

Hľadanie konkrétnych spôsobov ako znížiť emisie CO2 o 20% do roku 2020 sa môže ukázať ako jedno z najkontroverznejších a najzložitejších vyjednávaní v histórii Únie.

emisie - komín
https://euractiv.sk

Emisné limity

Včerajšie rokovania ministrov životného prostredia v Luxemburgu (5. jún) o klimatických a energetických návrhoch Komisie sa zamerali najmä na otázku, akou mierou sa majú členské krajiny – ktorá sa líšia štruktúrou ekonomík i úrovňou hospodárskeho rozvoja – podieľať na splnení sľubu Únie, že do roku 2020 zníži emisie CO2 o 20%.

Slovensko patrí do skupiny siedmych nových členských krajín, vedenej neformálne Maďarskom, ktorá žiada zmenu spôsobu výpočtu národných limitov znižovania emisií. Najkontroverznejšou otázkou je, s ktorým rokom sa má úroveň emisií porovnávať.

Komisia navrhla, aby sa namiesto roku 1990 (ktorý používa Kjótsky protokol) vybral rok 2005. Argumentuje dostupnosťou relevantných údajov – pred rokom 2005 neexistoval Systém obchodovania s emisiami (ETS) a preto nie sú presné údaje dostupné. Sedem členov však tvrdí, že ak Komisia určí za referenčný rok 2005, uprednostní tým fakticky bohatšie „staré“ členské krajiny.

Reštrukturalizácia postkomunistických ekonomík po roku 1990 totiž typicky viedla k deindustrializácii, takže emisie stredo- a východoeurópskych členských krajín klesali (o 7,9% medzi 1990 až 2005). Väčšina nových členských krajín zažíva teraz intenzívny hospodársky rast. Ak sa za referenčný určí rok 2005, pätnásť rokov poklesu emisií sa im „nezapočíta“, čo ich znevýhodní oproti starým členským krajinám.

Ak sa schváli metóda navrhovaná Komisiou, relatívne najväčšie bremeno znižovania emisií padne na plecia Lotyšska, Litvy, Bulharska a Rumunska. Ak by sa prijal návrh siedmych krajín, bude to Luxembursko, Španielsko, TalianskoRakúsko. Ako alternatívu navrhuje sedmička stanovenie jednotného cieľa pre všetkých – 18% zníženie emisií.

limity ku 2020

návrh Komisie

maďarský návrh

Kt CO2 % z kjótskych cieľov Kt CO2 % z kjótskych cieľov
Rakúsko 72.834 +6% 56.386 -18%
Belgicko 123.754 -8% 110.535 -18%
Bulharsko 62.161 -49% 100.043 -18%
Cyprus n/a n/a n/a n/a
Česká rep. 122.640 -31% 146.541 -18%
Dánsko 45.068 -19% 45.402 -18%
Estónsko 16.986 -57% 32.155 -18%
Fínsko 51.443 -28% 58.223 -18%
Francúzsko 437.648 -22% 462.417 -18%
Nemecko 856.818 -12% 798.368 -18%
Grécko 102.152 -24% 109.662 -18%
Maďarsko 76.725 -29% 88.948 -18%
Írsko 55.116 -12% 51.526 -18%
Taliansko 513.219 +6% 396.270 -18%
Lotyšsko 12.087 -49% 19.546 -18%
Litva 22.929 -50% 37.278 -18%
Luxembursko 10.922 +15% 7.774 -18%
Malta n/a n/a n/a n/a
Holandsko 118.103 -10% 164.207 -18%
Poľsko 387.992 -27% 434.302 -18%
Rumunsko 169.477 -35% 213.256 -18%
Slovensko 49.153 -26% 54.355 -18%
Slovinsko 17.936 -4% 15.355 -18%
Španielsko 358.319 +8% 273.256 -18%
Švédsko 55.666 -26% 61.531 -18%
Portugalsko 73.317 +14% 62.638 -18%
Británia 502.988 -26% 559.581 -18%
EÚ-27 4.387.429 cca -18% 4.367.837 -18%

Obnoviteľné zdroje, bioenergia

Ministri sa na stretnutí dotkli aj iných tém – podpore využívania obnoviteľných zdrojov energie a bioenergie, hlbšie sa však nimi budú zaoberať až ministri energetiky na dnešnom zasadnutí. Aj pre nich však bude dôležitejšia iná otázka – plány Komisie na ďalšiu liberalizáciu európskej energetiky.

Pozície

Nemecko na začiatku diskusie podčiarklo, že v hre je medzinárodná kredibilita EÚ v prebiehajúcich globálnych klimatických rokovaniach. „Ide do tuhého“, povedal minister životného prostredia Sigmar Gabriel.

Gabriel odmietol maďarský návrh s tým, že niektoré členské krajiny by tak získali redukčné limity pre rok 2020, ktoré sú nižšie ako pre rok 2012. Podľa neho je problém „zrkadlovým odrazom“ rozdielnych názorov medzi chudobnými a bohatými krajinami v medzinárodných rokovaniach. Bohatšie a chudobnejšie členské krajiny Únie si musia „pozrieť hlbšie do očí“, aby bol konflikt vyriešený „spravodlivo“. Ak sa EÚ nepodarí túto otázku vyriešiť „nik nás nebude nasledovať“.

Poľský minister životného prostredia Maciek Nowicki maďarský návrh podporil. Varoval, že navrhovaný systém obchodovania s emisiami po roku 2012 je „príliš prísny“, zvýši ceny elektrickej energie v jeho krajine o 117% a „zničí poľský priemysel“. Žiada preto, aby sa k sektoru energetiky pristupovalo rovnako, ako k iným priemyselným sektorom – to znamená aby získaval bezplatné emisné povolenky aj po roku 2012, s postupným zavádzaním ich predaja na aukciách. Komisia navrhuje plné aukcie, hneď od roku 2013.

Tento poľský návrh podporuje aj Česká republika, ktorá okrem toho žiada, aby boli z aukčného predaja povoleniek vyňaté malé elektrárne.

Švédsko zas prišlo s návrhom, aby mohli členské krajiny, ktoré plnia priebežné emisné limity, predať „zvyšné“ limity.

Plnenia limitov sa obáva aj Luxembursko, ktoré patrí medzi najbohatšie členské krajiny – minister životného prostredia Lucien Lux ich označil za „viac, ako vieme dosiahnuť“. Znepokojujú ho predovšetkým emisie z dopravy, ktoré tvoria omnoho väčší podiel nepriemyselných emisií, než inde v Európe. Dôvodom je veľké množstvo vozidiel prechádzajúcich cez krajinu.

Ďalšie kroky

  • 6. jún 2008: Rada pre energetiku
  • December 2008: Parlament bude hlasovať o energetickom a klimatickom balíčku na plenárnom zasadnutí v prvom čítaní, rozhodovať bude aj Európska rada
  • 1.-12. december 2008: Konferencia OSN o klimatických zmenách v Poľskej Poznani
  • Marec 2009: Jarné zasadnutie Európskej rady a koniec funkčného obdobia súčasného Parlamentu – posledná možnosť prijať klimatický a energetický balíček
  • Jún 2009: Koniec mandátu Barrosovej Komisie
  • December 2009: Klimatická konferencia OSN v Kodani

REKLAMA

REKLAMA