EÚ je pripravená niesť štvrtinu globálnych klimatických nákladov

EÚ je pripravená financovať až 30% nákladov, ak sa schváli ambiciózna globálna dohoda, ktorá nahradí Kjótsky protokol.

Komisia predložila návrh dokumentu, ktorým sa snaží zvýšiť šance na schválenie globálnej klimatickej dohody. Popisuje finančné potreby rozvojových krajín pri zmierňovaní klimatických zmien a prispôsobovaní sa ich následkom a navrhuje spôsob, akým by si tieto náklady mohli podeliť rozvinuté krajiny. Komisia plánuje dokument predstaviť v najbližších dňoch, možno už 10. septembra.

Zdá sa, že medzinárodné rokovania o globálnej klimatickej dohode vošli do slepej uličky, konštatuje dokument. Pomôcť im môže postupné vyriešenie otázky financovania.

Komisia odhaduje, že okrem príspevkov z obchodovania s emisiami budú rozvojové krajiny potrebovať „klimatické financovanie“ 66 až 80 miliárd eur ročne, do roku 2020. Z toho 10-24 miliárd eur bude určených na prispôsobenie sa klimatickým zmenám, 56 miliárd na ich zmiernenie.

Výpočty sa zakladajú na predpoklade, že medzinárodné spoločenstvo prijme ambicióznu klimatickú dohodu, ktorá bude od rozvinutých krajín vyžadovať, aby do roku 2020 znížili emisie o 30% v porovnaní s úrovňou v roku 1990. Rozvojové krajiny by ich mali znížiť o 20%, z toho 4% by boli zaplatené prostredníctvom medzinárodného trhu s emisiami.

Komisia odhaduje, že priemysel a elektrárne budú potrebovať ďalších 33 miliárd dodatočných nákladov, poľnohospodárstvo 5 miliárd a pomalé odlesňovanie v tropických oblastiach 18 miliárd eur.

Popri týchto verejných financiách poskytne medzinárodný trh s emisiami ročne 38 miliárd do roku 2020, tvrdí Komisia.

Najväčším prispievateľom bude EÚ

Dokument navrhuje príspevky rozvinutých krajín do verejných fondov na boj proti klimatickým zmenám na základe ich HDP. Príspevok EÚ by sa tak mal pohybovať medzi 20 a 30 percentami.

„Férový podiel EÚ na medzinárodných finančných tokoch na základe globálneho príspevkového kľúča, ktorý obsahuje ako HDP, tak aj emisie skleníkových plynov, pravdepodobne nepresiahne 30%.“

Je to prvá konkrétnejšia definícia „spravodlivého podielu“ zo strany EÚ. Doteraz sa v dokumentoch spomínal len vágnym spôsobom.

Komisia ponúka niekoľko alternatív. V tej najmenej výhodnej pre EÚ by mali emisie skleníkových plynov váhu 10% a HDP 90%. Únia by tak poskytovala 30,4% prostriedkov, Spojené štáty 24,2%.

Dokument však zdôrazňuje, že tieto scenáre reprezentujú „horný limit“ medzinárodných verejných financií, ktoré by mali byť použité predovšetkým na rozvoj medzinárodného emisného trhu. Ten prinesie „omnoho väčšie toky súkromného kapitálu“.

Komisia tiež navrhuje, aby sa pri rozhodovaní o podiele na celkových verejných finančných tokoch brali do úvahy aj emisné záväzky krajiny. Dôvodom je, že štáty s ambicióznejšími redukčnými cieľmi budú pravdepodobne lepšie využívať medzinárodný emisný trh a tak vyvolajú intenzívnejšie kapitálové toky zo súkromného sektora.

Odkiaľ majú peniaze EÚ prísť?

Komisia navrhuje, aby príspevok EÚ na klimatické financovanie pochádzal zo ziskov z európskeho systému obchodovania s emisiami (EU ETS) a „inovatívnych zdrojov“.

EU ETS by mohlo po roku 2013 priniesť 15 až 40 miliárd eur, v závislosti od vývoja ceny emisných povoleniek. Revidovaná smernica od členských krajín žiada, aby minimálne 50% z toho použili na boj proti klimatickým zmenám, nie sú však k tomu právne zaviazané.

Dokument ďalej tvrdí, že by mohli byť použité zdroje z národných rozpočtov, medzinárodnej lodnej či leteckej prepravy – či už ich zaradením do systému obchodovania s emisiami, alebo poplatkami za palivá uložené v zásobníkoch.

Komisia navrhla distribučný kľúč, podľa ktorého by si mali členské krajiny podeliť náklady EÚ. Vychádza z globálneho distribučného kľúča.

Rokovania o financovaní klimatickej politiky vo vnútri EÚ blokuje predovšetkým neschopnosť dohodnúť sa na tom, ako bude celkový záväzok Únie podelený medzi jednotlivé členské krajiny. Predovšetkým Poľsko trvá na tom, že kľúč, podľa ktorého bude rozdelené bremeno nákladov, treba určiť pred tým, ako sa EÚ k čomukoľvek medzinárodne zaviaže.

Ak by sa aplikoval spomínaný globálny distribučný kľúč s 10% váhou emisií a 90% váhou HDP, EÚ by prispievala 278,8 miliónom eur na každú miliardu globálne dohodnutých záväzkov. Najväčšie bremeno by znášali veľké západoeurópske ekonomiky – Nemecko (57,96 milióna eur), Británia (46,6 milióna)  Francúzsko (43,52 milióna).

Ak by sa použilo na výpočet príspevku iba HDP, celkový príspevok Únie by to zvýšilo, ko krajiny zo strednej a východnej Európy by na tom bolo lepšie.

„Keďže tieto patria medzi chudobnejšie členské krajiny, mohlo by byť považované za férové vytvoriť určitú formu vnútornej distribúcie, ktorá by zabezpečila aspoň to, že ak EÚ takýto kľúč akceptuje, žiadna členská krajina by na tom nebola nakoniec horšie“, píše sa v dokumente.

Ďalšie kroky

  • 21.-25. september : Klimatický summit OSN v New Yorku
  • 24.-25. september: klimatický summit G20 v Pittsburghu
  • 28. september – 9. október: klimatické rokovania OSN v Bangkoku
  • 2.-6. november: klimatické rokovania OSN v Barcelone

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA