EÚ musí spraviť pre klímu viac, tvrdí Parlament

Vedecké poznatky o klimatických zmenách sú "zavedené a uznávané". EÚ a ďalšie rozvinuté krajiny preto musia spraviť viac, aby sa globálna priemerná teplota zeme nevyšplhala vyššie ako dva stupne Celzia nad pred-industriálne hodnoty, uvádza Európsky parlament v schválenom uznesení.

Podľa názoru dočasného výboru EP pre klimatické zmeny existujúce snahy EÚ v tejto oblasti nie sú dostatočné pre dlhodobý boj proti celosvetovému problému. Existujúce politiky zamerané na znižovanie emisií skleníkových plynov na najbližšie desaťročia sú podľa členov výboru nepostačujúce a to aj napriek tomu, že takmer všetky členské štáty Únie vykazujú dobrý či dokonca vynikajúci pokrok v úsilí plniť svoje ciele a záväzky vyplývajúce z Kjótskeho protokolu.

Krajiny EÚ musia byť “ambicióznejšie” ak majú dosiahnuť cieľ do roku 2050 zredukovať emisie od 60 do 80 % v porovnaní s rokom 1990.

Poslanci odmietajú skpesu ohľadne relevantnosti vedeckých poznatkov. Bolo podľa nich vedecky dokázané, že základnou príčinou globálneho otepľovania je pôsobenie ľudskej činnosti. Poukazujú napr. na vedecké dôkazy zo všetkých kontinentov, ktoré preukazujú, že mnoho prírodných systémov je zasiahnutých regionálnymi zmenami klímy kvôli emisiám vypúšťaným v minulosti v priemyselne vyspelých krajinách.

Počas debaty v Parlamente 40 poslancov podporilo pozmeňovací návrh, ktorý odkazoval na štúdiu University of East Anglia vo Veľkej Británii, ktorá hovorí o poklese globálnych teplotách od roku 1998. Autormi návrhu boli český poslanec Miroslav Ouzký a predseda výboru pre životné prostredie a nemecký europoslanec Markus Pieper. Návrh bol však odmietnutý väčšinou poslancov EP.

Europoslanec Miroslav Mikolášik (EPP-ED) pripomenul, že klimatické zmeny vážnym spôsobom ovplyvňujú nielen ekosystémy, ale aj hospodárstvo,  verejné zdravie, bezpečnosť potravín a vody a migráciu. Poukázal tiež na najmodernejšie vedecké štúdie, ktoré dokazujú, že trend globálneho otepľovania je prevažne ľudského pôvodu.

Dôležitým nástrojom v snahe o zmiernenie klimatických zmien by podľa Miroslava Mikolášika malo byť sprostredkovanie vedeckých dôkazov verejnosti, čo by malo prispieť k zvýšeniu informovanosti. “Súhlasím s názorom spravodajcu, podľa ktorého by sa informovanie o príčinách a dôsledkoch globálneho otepľovania malo stať súčasťou vzdelávacích postupov”, povedal Mikolášik.
 
Poslankyňa EP Zita Pleštinská (EPP-ED) vyjadrila poľutovanie nad tým, že niektoré pozmeňujúce návrhy českého poslanca Březinu a iných poslancov boli určené za neprípustné. “Určite by text správy výrazne vylepšili”, uviedla. Vedci podľa jej slov svoje tvrdenia neustále revidujú, preto je potrebné, aby sme boli otvorení novým myšlienkam. Uviedla tiež, že časť globálnej klimatickej zmeny spôsobená ľudskou činnosťou z veľkej časti spočíva v odvodnení územia. “Verím, že nová vodná paradigma bude takouto novou myšlienkou najbližších desaťročí a stane sa programovým vyhlásením ľudstva na udržanie civilizácie”, zdôraznila.

Dočasný výbor pre klimatické zmeny, ktorému šéfuje taliansky socialista Guido Sacconi, vznikol v apríli 2007 a bol poverený prácou na analýzach o klimatických zmenách a formulovaní odporúčaní inštitúciám EÚ. Jeho pôsobnosť sa mala skončiť v máji 2008, bola však ešte vo februári predĺžená o 18 mesiacov.

REKLAMA

REKLAMA