EÚ presúva dôraz na priemyselnú politiku

V čase zotavovania z ekonomickej krízy menia viacerí politici z EÚ názor na vedúcu pozíciu Únie v boji proti klimatickým zmenám. Debata o trojici politík v oblasti priemyslu, klímy a energetiky sa čoraz viac zamotáva.

V debatách o ekonomickom zotavení rezonuje v Bruseli v posledných mesiacoch snaha nájsť rovnováhu medzi environmentálnymi cieľmi a obnovou priemyselnej základne.

„Niekoľko členských štátov poukázalo na potrebu viac vyváženého prístupu medzi priemyselnými, energetickými a klimatickými politikami EÚ,“ uviedli ministri členských krajín po zasadnutí Rady pre konkurencieschopnosť, ktoré sa konalo 20.-21. februára v Bruseli.

Tvorcovia politík by podľa nich mali „naprieč všetkými politickými oblasťami systematicky zvažovať obavy ohľadom konkurencieschopnosti“.

Eurokomisár pre priemysel a podnikanie Antonio Tajani predložil v posledných rokoch viacero iniciatív, ktorými sa snažil riešiť úpadok priemyslu v Európe. V októbri 2012 si Komisia stanovila za cieľ zvýšiť podiel priemyslu na HDP EÚ do roku 2020 na úroveň 20 %.

Posledný dokument, ktorý Komisia zverejnila v januári 2014 nesie jasné posolstvo o priemyselnej renesancii v Európe. (EurActiv, 23.1.2014)

Lídri by radi prilákali späť do Európy firmy, ktoré v minulosti outsourcovali svoje výrobné aktivity do regiónov s nižšími daňami, nižšími nákladmi na energiu i prácu a tiež bližšie k spotrebiteľom v rastúcich ekonomikách v Ázii či Južnej Amerike.

Zmena politickej klímy

Podľa Tajaniho už iniciatívy Európskej komisie začínajú ukazovať svoje výsledky v politických kruhoch, pretože predstavitelia si čoraz viac uvedomujú, že výrobné aktivity vedú k investíciám a pracovným miestam aj v iných sektoroch vrátane služieb.

„Každé ďalšie pracovné miesto vo výrobe vytvára 0,5 až 2 pracovné miesta v iných odvetviach“ – to je nová mantra, ktorú Komisia opakuje v stanoviskách a oficiálnych dokumentoch.

Práve rastúci význam sektora služieb v hospodárstve EÚ pritom čiastočne vysvetľuje klesajúci trend vo výrobných odvetviach. Rozhodnutia v prospech priemyslu však môžu znamenať negatívne dôsledky pre iné sektory. Napokon nie je to tak dávno čo Brusel sníval o tom, že sa EÚ stane do roku 2010 najkonkurencieschopnejšou a najdynamickejšou poznatkovo orientovanou ekonomikou sveta schopnou trvalo udržateľného rastu.

„Politická klíma je úplne odlišná,“ poznamenal grécky minister pre rozvoj a konkurencieschopnosť Kostis Hatzidakis, ktorý stretnutiu Rady EÚ minulý týždeň predsedal. „Existuje posun smerom k industriálnej politike…Myslím, že všetci z nás si uvedomujú chyby, ktorých sme sa v minulosti dopustili.“

V súvislosti s prípravou nového rámca pre klimatickú a energetickú politiku do roku 2030, ktorého návrh Európska komisia predstavila v rovnaký deň (22.1.) Tajani zdôraznil potrebu stanoviť „dosiahnuteľné ciele pre naše firmy“.

Environmentalisti ale obnovený dôraz na priemysel chápu ako priamy útok na zelené politiky a poukazujú na to, že argumenty priemyslu vyhrali boj ohľadom klimaticko-energetických cieľov do roku 2030.

Asociácia zamestnávateľov BusinessEurope dlhodobo kritizovala „jednostranný“ boj s klimatickou zmenou zo strany EÚ. V liste z minulého týždňa adresovanom ministrom hospodárstva uviedla, že podporuje cieľ pre zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2030, avšak „môže byť realistický len ak sa v roku 2015 podarí uzavrieť záväznú medzinárodnú klimatickú dohodu“.

Otáznikov skôr pribúda

Na stretnutí Rady pre konkurencieschopnosť Tajani predstavil aj návrh Komisie o klimaticko-energetickej politike do roku 2030. Priamej odpovedi na otázku, či ministri predložené ciele podporujú, sa však eurokomisár vyhol a poukázal na to, že rozhodnutie je v rukách štátov EÚ.

„Toto je politický odkaz – je možné mať priemyselnú politiku so silným angažovaním sa proti klimatickej zmene prostredníctvom dobrej práce v energetickej politike,“ uviedol.

Budúci týždeň sa uskutočnia stretnutia ministrov pre životné prostredie a pre energetiku (3. a 4. marca), pričom obe formácie Rady budú diskutovať o klimaticko-energetickej politike do roku 2030.

Na marcovom summite (20.-21.3.) sa zase trojicou spomínaných politík budú zaoberať lídri členských štátov, hoci konkurencieschopnosťou priemyslu sa mali pôvodne lídri zaoberať na samostatnom februárovom summite.

Zdá sa však, že ani z marcového stretnutia nevzíde žiadne jasnejšie rozhodnutie a téma sa odsunie až na októbrový summit.

Vlády totiž avizovali, že potrebujú viac času na zladenie rozdielnych názorov. Viera komisárky pre klimatické opatrenia, že EÚ sa podarí sformovať spoločnú pozíciu pred klimatickým summitom, ktorý generálny tajomník OSN zvolal na september 2014 do New Yorku, sa pomaly rozplýva.

Poľský minister hospodárstva Janusz Piechocinski napríklad zdôraznil: „V marci chceme širokú diskusiu, nie rozhodnutie…Ak bude Poľsko nútené, bude tieto európske riešenia vetovať. Žiadame viac ambiciózny cieľ: globálnu dohodu.“

Do ďalšieho vývoja navyše zasiahnu voľby do Európskeho parlamentu koncom mája a tiež vymenovanie novej Komisie na jeseň. Podporovatelia priemyslu veľké nádeje vkladajú aj do nadchádzajúceho talianskeho predsedníctva v Rade EÚ v druhom polroku 2014.

EurActiv.sk je členom konzorcia Enterprise Europe Network Slovensko.

Sieť Enterprise Europe Network poskytuje služby malým a stredným podnikateľom, komplexné a ľahko dostupné poradenstvo a podporu v oblasti podnikania, inovácií a výskumu.

Združuje vyše 500 organizácií so 4000 skúsenými profesionálmi, ktorí poskytujú svoje služby vo viac ako 50 krajinách.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA