EÚ rozmýšla, ako si podelí emisné bremeno

V pondelok (2.3.) sa zídu ministri životného prostredia EÚ, aby vyladili spoločnú pozíciu EÚ pred nadchádzajúcimi kolami svetových klimatických rokovaní. Názory, akým spôsobom by mali k problematike pristúpiť bohaté krajiny, sa rôznia. Postoje členských krajín EÚ sa líšia napríklad i v tom, akým spôsobom sa má pri výpočte podielu bremena zohľadňovať výška HDP a veľkosť populácie.

Rozdelenie celkového bremena redukcie tvorby emisií skleníkových plynov, ktoré musia niesť bohatšie a priemyselne rozvinutejšie krajiny sveta, zostáva predmetom diskusií nielen v rámci OSN, ale na spoločnom stanovisku sa zatiaľ nedohodli ani členské krajiny EÚ. Finálna podoba spoločnej pozície by sa mala schváliť na jarnom summite, ktorý sa pod vedením českého predsedníctva uskutoční 19.-20. marca v Bruseli.

V pondelok (2.3.) sa stretnú ministri životného prostredia EÚ, aby diskutovali o detailoch návrhu, ktorý vypracovala Európska komisia a publikovala v januári tohto roka. Navrhla v ňom, aby sa miera zodpovednosti a podiel bremena konkrétnej krajiny odvíjal od niekoľkých ukazovateľov:

  • výška HDP prepočítaná na jedného obyvateľa (per capita),
  • celková miera tvorby emisií prepočítaná na jednotku HDP,
  • vývoj trendu produkcie emisií v období 1990-2005,
  • vývoj populačného trendu v období 1990-2005.

Viacero krajín EÚ má voči návrhu Komisie rezervovaný postoj. Podľa zatiaľ neverejného návrhu záverov nadchádzajúceho pondelkového stretnutia ministrov životného prostredia, „niektoré delegácie by preferovali vymazanie niektorých kritérií a/alebo zaradenie ďalších kritérií“. Podľa iných krajín by si nemala EÚ vnútorne rozdeľovať bremeno skôr, než bude známe znenie dohody o novom klimatickom režime, ktorá by sa mala dosiahnuť na konferencii v Kodani. Poukazujú tiež na to, že definitívny emisný cieľ zatiaľ nie je známy a kolíše v rozmedzí 20-30 percent.

„Úsilie o redukciu emisií, ktoré sa vyžaduje od skupiny rozvinutých krajín, by malo byť rozdelné spravodlivo a spôsobom, ktorý zabezpečí jeho porovnateľnosť,“ tvrdí v návrhu záverov Rady ministrov životného prostredia české predsedníctvo.

Francúzsko si napríklad pod spravodlivým kritériom predstavuje mieru tvorbu emisií prepočítanú na jedného obyvateľa. Navrhuje, aby si každá krajina stanovila strop, ktorý by bol definovaný napr. ako dve tony vyprodukovaného CO2 na jedného obyvateľa. Francúzsky zdroj vyhlásil: „Je to kritérium, ktoré je spravodlivé a ktoré môže súčasne byť stimulom pre iné krajiny vo svete.“

Počas predchádzajúcich kôl rokovaní sa hlavy vlád a krajín EÚ zhodli, že do roku 2020 by mali EÚ, Japonsko, USA a ďalšie bohatšie priemyselné krajiny znížiť svoju spoločnú tvorbu emisií CO2 o 30 percent v porovnaní s úrovňou z roku 1990. Tento cieľ je v súlade so zisteniami IPCC (Medzivládneho panelu pre klimatické zmeny), že ak chceme udržať nárast svetovej priemernej teploty tak, aby sa atmosféra nezohriala o viac ako 2 celziové stupne, vyspelé krajiny by mali do roku 2020 znížiť mieru svojich emisií o 25-40 percent, resp. do roku 2050 až o 80-95 percent.

REKLAMA

REKLAMA