EÚ spúšťa diplomatickú ofenzívu na podporu klimatickej dohody OSN

Európska únia v pondelok prijala plán na diplomatickú podporu ambicióznej klimatickej dohody o globálnom otepľovaní, ktorá má byť podpísaná koncom roka v Paríži.

EÚ má za cieľ presvedčiť členské krajiny OSN k novým a ešte vyšším záväzkom na znižovanie emisií skleníkových plynov. Využije na to svoju rozsiahlu diplomatickú sieť, ktorá má približne 90 000 diplomatov  a 3000 misií.

Vysoká predstaviteľka Mogheriniová navyše navrhla na podporu mobilizovať aj európske celebrity, vyhlásiť „Deň klímy,“ či 100 denné odpočítavanie do pripravovaného klimatického samitu OSN v Paríži.

Akčný plán, ktorý sa podarilo získať britskému denníku the Guardian, odsúhlasili v pondelok ministri zahraničných vecí na rokovaní Rady v Bruseli.

Cieľom európskych snáh je utvrdiť pozíciu EÚ, ako lídra v oblasti ochrany životného prostredia a vytvoriť tlak na partnerov, aby čo najrýchlejšie predložili národné záväzky na znižovanie emisií.

„EÚ má obrovskú „mäkkú“ moc (soft power) a musíme ju využiť na presadenie tejto ambicióznej agendy,“ povedal pre the Guardian dánsky minister zahraničných vecí Martin Lidegaar.

„Vyzval som svojich kolegov a diplomatický zbor EÚ, aby do všetkých svojich aktivít zahrnuli aj klimatické otázky. Mali by sme zamerať svoje úsilie na najväčšie ekonomiky a podporu financovania klimatických politík,“ dodal Lidegaar.

Nový akčný plán označuje klimatickú politiku za „kľúčový prvok preventívnej diplomacie“ zameranej na predchádzanie novým násilným konfliktom prostredníctvom spolupráce a dialógu. Zmenu klímy opisuje ako „strategickú hrozbu ovplyvňujúcu dostupnosť prírodných zdrojov, ekonomickú stabilitu a tým aj celkovú národnú a regionálnu bezpečnosť.“

Diplomatická stratégia je podľa riaditeľa klimatickej a energetickej politiky WWF Jasona Andersona rozumným krokom. „EÚ nie je veľkým zvieraťom, ako USA alebo Čína, má však obrovskú diplomatickú sieť, čo je neskutočnou výhodou. Spoliehať sa na ňu má naozaj  zmyslel.“

Menej verejných financií pre rozvojové ekonomiky

Odporúčania akčného plánu by mohli byť sklamaním pre rozvíjajúce sa ekonomiky, pretože neprikladá dôležitú rolu multilaterálnym snahám, ale zdôrazňuje, že „osobitý dôraz by sa mal klásť na mobilizáciu súkromného sektora, ako hlavného zdroja financovania a inovácií v oblasti zmeny klímy.“

Priemyselné krajiny minulý rok prispeli len menej ako 10% z prvého vkladu do  Zeleného klimatického fondu, ktorý má zabezpečiť až 100 miliárd dolárov ročne pre chudobné krajiny na podporu opatrení na prispôsobenie sa zmene klímy.

Viacerí aktivisti sa však obávajú, že presunutie zodpovednosti na súkromný sektor nie je dobrým riešením.  Záujem nadnárodných korporácií pomáhať krajine ohrozenej suchami, záplavami alebo extrémnymi poveternostnými podmienkami je väčšinou obmedzený len na záchranu vlastného zisku.

„Je to iba presunutie právnej a morálne zodpovednosti EÚ na súkromný sektor, ktorý sa s chudobnými krajinami nebude hrať,“ naznačil Asad Rehman z Priateľov Zeme. „Súkromný sektor môže byť vždy len doplnkový, ale nikdy nenahradí potrebné verejné financie, ktoré krajiny potrebujú na boj proti zmene klímy a podporu zeleného rastu,“ dodal.

V roku 2011 bola EÚ kľúčovým spojencom tzv. Durbanskej aliancie zloženej z najmenej rozvinutých malých ostrovných štátov ohrozených stúpajúcou hladinou oceánu. Spoločne sa im podarilo zablokovať návrhy Číny a Indie, ktoré neboli priaznivé k životnému prostrediu.

Odvtedy však EÚ bojuje s rastúcou popularitou euroskeptických politických strán, ktoré nepodporujú globálne snahy EÚ v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov v období tvrdých úsporných opatrení.

EurActiv.com/EurActiv.sk

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA