EÚ tento rok o zvýšení emisných cieľov nerozhodne

Dnes sa v Luxemburgu stretnú ministri životného prostredia. Hlavným cieľom stretnutia je prijať spoločnú stratégiu pre klimatickú konferenciu OSN v Cancúne na prelome novembra a decembra. Neočakáva sa žiadne konkrétne rozhodnutie o zvýšení súčasného emisného cieľa.

Ministri sa budú opäť venovať pálčivej otázke zvýšenia emisného cieľa EÚ. Ten dnes predstavuje zníženie emisií skleníkových plynov o 20 % do roku 2020 (v porovnaní s úrovňou z roku 1990). Diskutuje sa však o jeho zvýšení na 30 %. Doteraz sa však v tejto otázke nepodarilo dosiahnuť konsenzus a veľký pokrok sa neočakáva ani na tomto stretnutí.

Návrh záverov zo stretnutia uvádza, že EÚ čaká na nízkouhlíkovú Cestovnú mapu do roku 2050, s ktorou má prísť Európska komisia. Až potom bude možný jednostranný krok zvýšiť záväzok na 30 %, hovoria diplomatické zdroje.

Cestovná mapa, očakávaná na začiatku budúceho roka, bude základom pre znižovanie emisií v prechodných cieľoch k roku 2030 a 2040. To by mohlo pomôcť lepšie načrtnúť perspektívu cieľa do roku 2020.

Medzi členskými štátmi sú v tejto otázke rozpory  Zatiaľ čo skupina západných krajín (VB, Francúzsko, Nemecko a Holandsko) tvrdí, že zvyšovanie emisného cieľa je v záujme EÚ, mnohé štáty z východnej a strednej Európy ako aj Taliansko hovoria, že takýto krok musí byť podmienený podobnými záväzkami ostatných štátov, ktoré sú zapojené do medzinárodných rokovaní o záväznej dohode.

V minulom roku boli emisie EÚ už o 17,3 % nižšie ako v roku 1990, na čom mala veľký podiel hospodárska recesia. Ukazujú to nedávno publikované údaje Európskej environmentálnej agentúry (EEA).

Európska komisárka pre opatrenia na ochranu klímy Connie Hedegaard je známa svojim názorom, že ak nebude Únia ambiciózna, 20 % cieľ nebude schopný poskytnúť priemyslu dostatočnú motiváciu, aby investoval do nízkouhlíkových inovácií. Prisľúbila, že Komisia vypracuje analýzu, ako by ambicióznejšie klimatické ciele mohli ovplyvňovať jednotlivé členské štáty.

Európska organizácia zamestnávateľov BusinessEurope s komisárkou nesúhlasí. Zaslala preto belgickej ministerke životného prostredia Joke Schauvliege, ktorá stojí v rámci belgického predsedníctva na čele Rady ministrov pre životné prostredie, že pristúpenie k 30 % by mohol byť kontraproduktívne, pokým neexistuje medzinárodná klimatická dohoda.

Stratégia EÚ pre klimatické rokovania

Ministri sa tiež zamerajú na prijatie spoločnej pozície EÚ pred klimatickou konferenciou v Cancúne, ktorá sa uskutoční medzi 29. novembrom a 11. decembrom.

Kľúčovou otázkou je, či by sa malo pokračovať s Kjótskym protokolom po uplynutí jeho platnosti v roku 2012. Rozvojové krajiny obvinili EÚ, že počas minuloročných kodanských rokovaní „zabila“ Kjóto. Európska únia pri rokovania trvala na tom, že bude akceptovať iba taký nový rámec, ktorý pokryje všetky významné ekonomiky. Kjótsky protokol však nestanovil žiadne záväzky pre rozvojové krajiny, neratifikoval ho ani druhý najväčší svetový znečisťovateľ – Spojené štáty americké.

EÚ postupne svoj postoj čiastočne prehodnotila a v súčasnosti tvrdí, že druhé záväzné obdobie je možné pod podmienkou, že paralelne dôjde k inej obdobnej právne záväznej dohode, ktorá pokryje všetky významné ekonomiky.

Ministri životného prostredia dnes pravdepodobne zopakujú toto stanovisko, vyhlásil diplomat EÚ.

Ďalšie kroky

  • 29. november – 10. december 2010: Medzinárodná klimatická konferencia OSN v Cancúne (COP16). Cieľom je postúpiť v rokovaniach na báze Kodanskej dohody. Neočakáva sa žiadna záväzná zmluva.
  • 28. november – 9. december 2011: Medzinárodná klimatická konferencia OSN v Južnej Afrike (COP17). Možný dátum prijatia novej medzinárodnej klimatickej zmluvy.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA