EÚ, USA a Čína na jednej lodi v boji proti klimatickým zmenám

Svetoví lídri sa včera zaviazali aktívnejšie znižovať emisie nebezpečných skleníkových plynov. USA, Čína a EÚ spojili sily v boji proti klimatickým zmenám.

Dosluhujúci prezident Európskej komisie Manuel Barroso včera na klimatickom summite OSN v New Yorku vyzdvihol líderstvo  EÚ v boji proti klimatickým zmenám.

V snahe presvedčiť  aj skeptických partnerov, Barroso podotkol, že silná ekonomika ide ruka v ruke s ochranou životného prostredia.  „Od roku 1990 sme znížili emisie skleníkových plynov o celých 19 %, pričom hrubý domáci produkt  EÚ sa zvýšil o 45 %.“

Barroso zároveň potvrdil, že lídri členských štátov EÚ by mali na októbrovom summite odsúhlasiť 40 percentné zníženie emisií do roku 2030 (v porovnaní s úrovňou znečistenia v roku 1990), aspoň 27 percentné zastúpenie obnoviteľných zdrojov energie na konečnej spotrebe a 30 percentnú úsporu energie.

V rámci znižovania závislosti európskej ekonomiky na uhlíku by európski lídri mali odsúhlasiť až 80-95 % pokles  emisií skleníkových plynov do roku 2050.

Na boj proti klimatickým zmenám vyčlení  EÚ z rozpočtu na roky 2014-2020 až 180 miliárd EUR, čo je približne 20 % celkového rozpočtu.

Zástupcovia mimovládneho sektora oceňujú  tento záväzok, zároveň však spochybňujú ambicióznosť nového  klimaticko-energetického balíčka.  Expert Oxfamu na klimatické zmeny Jean-Cyril Dagorn uviedol, že ak chce EÚ priniesť na vyjednávací stôl niečo nové, musí prijať oveľa drastickejšie opatrenia.

Európska únia sa taktiež zaviazala alokovať viac ako 3 miliardy EUR do 7-ročného grantového programu na podporu udržateľnej energie v rozvojových krajinách. Zároveň tieto krajiny budú mať k dispozícii 15 a 30 miliárd EUR v podobe pôžičiek a kapitálových investícií.

„Nemôžem si ale nevšimnúť, že EÚ sa nevyjadrila k svojmu záväzku na prispievanie do Zeleného klimatického fondu,“ podotkol Dagorn.

Mobilizácia zdrojov na podporu projektov a programov pre rozvojové krajiny ohrozenými dôsledkami zmeny životného prostredia bola sporným bodom už počas minuloročnej klimatickej konferencie OSN vo Varšave. Rozvinuté krajiny by mali do roku 2020 alokovať približne 100 miliárd dolárov ročne. K žiadnym konkrétnym cieľom sa však doteraz nezaviazali.

USA a Čína

Prezident Spojených štátov Barak Obama prisľúbil aktívnejší prístup USA k otázkam klimatickej zmeny a nabádal všetkých predstaviteľov členských štátov OSN aby prispeli k spoločnému boju za zastavenie nenávratnej zmeny klímy.

Americká vláda prijala niekoľko opatrení na podporu obnoviteľnej energie a zvýšenie energetickej efektivity a zaviazala sa znížiť uhlíkové znečistenie o 300 miliónov metrických ton do roku 2030.

Podľa prieskumov približne 69 % občanov USA nepovažuje zmenu klímy za dostatočne vedecky podloženú a iba 18 % voličov považuje tému globálneho otepľovania za dôležitú.

Veľkým prekvapením summitu bolo vyjadrenie čínskeho vicepremiéra Zhanga Gaoliho, ktorý vyhlásil, že Čína zvýši svoje úsilie a  čoskoro oznámi nové ciele na zníženie uhlíkovej záťaže v krajine. 

Podľa Li Shuoa z organizácie Greenpeace, je to prvýkrát čo sa takto vysoko postavený predstaviteľ čínskej vlády zaviazal ku konkrétnym záväzným cieľom.

Čína, podľa zistení Global Carbon Project, emituje najviac skleníkových plynov na svete. Až 28 % emitovaného CO2 pochádza práve z Číny. Na druhom a treťom miestne sú USA so 14 % a EÚ s 10 %.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA