EÚ v roku 2017: Životné prostredie a klíma

V envirosektore čakajú Európu tri veľké rozhodnutia a tri veľké diskusie. Slovensko im neujde.

ROZHODNUTIA, KTORÉ PADNÚ

Trh s emisiami chytí nový dych

S trochou optimizmu možno v roku 2017 očakávať dohodu na konečnej podobe reformy trhu s emisnými kvótami. Dve európske zákonodarné komory – Rada EÚ a Európsky parlament – sú blízko k zaujatiu pozícií. Diskusia o reforme Systému EÚ pre obchodovanie s emisiami (ETS) je najhorúcejšia v Rade. Štáty tam tento rok torpédovali návrhy slovenského predsedníctva a ETS nie je medzi politickými prioritami maltského predsedníctva. Tlak na dohodu na reforme pre roky 2021 – 2030 však bude rásť. Jednak zo strany europoslancov a jednak zo strany biznisu. Kľúčový nástroj Únie pre boj s emisiami totiž dlhodobo trpí nízkymi cenami (päť eur za tonu CO2).

Čistejšia cestná doprava dostane zelenú

Európska komisia plánuje v roku 2017 predložiť návrhy na ekologickejšiu dopravu. Doprava je pôvodcom až štvrtiny emisií v EÚ a jediným veľkým sektorom, kde došlo oproti roku 1990 k nárastu. V hľadáčiku Komisie je cestná doprava, z ktorej pochádzajú tri štvrtiny dopravných exhalátov. Exekutíva navrhne nové nariadenia o osobných autách a ľahkých nákladných vozidlách, v ktorých načrtne stratégiu pre dosiahnutie nulových a nízkych emisií po roku 2020. V kontexte zelených verejných obstarávaní tiež predstaví tiež úpravu smernice o ekologických vozidlách.

Elektromobil do každej domácnosti?

Rok 2017 bude rokom konkrétnych opatrení, ktoré možno nadnesene nazvať „elektromobil do každej domácnosti“. Nemecko, HolandskoNórsko oznámili vlani plány na zákaz predaja nových áut so spaľovacími motormi od roku 2025, ďalšie krajiny budú nasledovať tento rok. Štáty budú vyhodnocovať prvé obdobie dotácií pre zákazníkov. V regióne je najočakávanejšia konkrétna podoba podpory v Poľsku, ktoré chce mať milión elektromobilov v roku 2025. Slovensko v roku 2017 rozhodne o (ne)pokračovaní svojej schémy. Na európskej úrovni začnú dotácie prúdiť z nového finančného „Nástroja pre čistejšiu dopravu“ (Cleaner Transport Facility, CTF), ktorý predstaví Európska komisia.

DISKUSIE, KTORÉ SA OPLATÍ SLEDOVAŤ

Parížska dohoda a slovenské uhlie

Hlavnou témou klimatických rokovaní v roku 2017 bude financovanie rozvojových krajín. Rozvinuté krajiny sa zaviazali, že každý rok zložia 100 miliárd dolárov, presný plán však neexistuje. Na novembrovej konferencii COP22 v Marrákeši sa dohodli, že sa dohodnú v roku 2018. Veľa preto nemožno čakať ani od tohtoročnej COP23 pod hlavičkou Fidži (v nemeckom Bonne, pretože ostrovný štát nemá organizačné kapacity). Diskusia o ďalšom osude Parížskej dohody však stojí za pozornosť aj preto, že do Bieleho domu nastúpi klimatoskeptik. Na Slovensku bude pokračovať diskusia o budúcnosti uhoľných prevádzok na Hornej Nitre a na východe.

Emisie mimo ETS, sekery v lesoch

Ako si podeliť bremeno v sektoroch mimo ETS zodpovedných za 60 percent európskych emisií? O tom budú v roku 2017 diskutovať europoslanci a členské štáty. Sekery v Rade EÚ už boli vykopané. Veľkú nespokojnosť s júlovým návrhom Komisie prejavili Taliani aj Íri. Očakávať dohodu počas maltského predsedníctva je nereálne. Estónci budú mať v druhom polroku väčšie šance. Aj Slovensko však označilo návrh za „veľmi ambiciózny“. Nečudo – de facto mu ukladá povinnosť znížiť emisie zo sektorov mimo ETS o 25 percent do roku 2030 (oproti roku 1990). Medzi tieto sektory patria budovy, poľnohospodárstvo, lesníctvo a doprava. Na celkovom úsilí EÚ znížiť emisie do roku 2030 sa majú podieľať z 30 percent. ETS má dodať 43 percent.

Obehové hospodárstvo: ciele a metódy

Na európskom stole leží balíček pre obehovú ekonomiku, ktorý Európska komisia navrhla pred rokom. Pobúrenie environmentalistov a europoslancov v roku 2016 vzbudil nemecký návrh na dočasné vyňatie konkrétnych recyklačných cieľov pre rok 2030. Nemci chceli, aby sa najskôr ujasnila metóda výpočtu. Tá je ďalším sporným bodom, ktorý sa nepodarilo vyriešiť v Rade EÚ ani slovenskému predsedníctvu. Pre Slovensko samotné však bude výzvou, ak sa mu podarí dosiahnuť recyklačný cieľ pre rok 2020. V roku 2017 bude vyhodnocovať prvých 12 (18) mesiacov od účinnosti nového zákona o odpadoch. Očakávať možno návrh na účinnejší boj s čiernymi skládkami a zvýšenie poplatkov za legálne skládkovanie. Úspechom bude tiež, ak sa nezrúti systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA