EÚ znepokojuje vývoj v USA

Európske krajiny čoraz viac znepokojuje legislatívny proces amerického návrhu zákona o klíme. Legislatíva by mala okrem iného definovať i národnú schému obchodovania s emisiami uhlíka, bez ktorej Washington nepodporí medzinárodnú záväznú dohodu.

V centre politických diskusií v USA je reforma zdravotného systému, klimatická legislatíva je druhoradá. Čoraz častejšie počuť hlasy skeptikov, ktoré hovoria, že s blížiacimi sa čiastkovými voľbami do Senátu klesajú nádeje pre schválenie návrhu zákona o klíme.

Po nadchádzajúcich voľbách by si mohli postavenie v Kongrese posilniť republikáni, ktorí sú vo všeobecnosti rezervovanejší voči klimatickým politikám. Návrh zákona o klíme, ktorý predstavil prezident Barack Obama krátko po svojej inaugurácii, čaká na hlasovanie v Senáte, kde musí získať minimálne 60 zo 100 hlasov.

Súčasný legislatívny proces prestali medzi časom podporovať i tri veľké americké korporácie. Uhľovodíkové ťažobné a produkčné spoločnosti BNP a ConocoPhillips, ako i výrobca ťažobného vybavenia, firma Caterpillar, odstúpili od Klimatického akčného partnerstva, ktoré sa podľa nich viac sústredí na čo najskoršie schválenie zákona, než na jeho obsah. Tri americké korporácie chcú v legislatívnom procese lobovať mimo klimatickej koalície.

Obama si tiež pohneval environmentalistov poskytnutím garančnej pôžičky 8 mld. dolárov na „reštartovanie“ americkej jadrovej energetiky. Za posledné tri dekády sa v USA nevybudoval žiadny nový jadrový reaktor. Kritici pôžičky vnímajú tento prezidentov krok ako snahu osloviť tradičných voličov republikánskych kandidátov do Senátu.

Európa pozorne sleduje vývoj legislatívneho procesu v USA. Bez amerického národného klimatického zákona klesajú šance na dosiahnutie globálnej dohody o novom klimatickom režime.

„Obamove problémy s balíkom klimatickej legislatívy prirodzene vyvolávajú obavy na tejto strane Atlantiku,“ hovorí fínska zelená europoslankyňa Satu Hassi. Podľa nej, ak by americkí kongresmani návrh zákona neschválili, „dali by ostatným, medzi nimi Indii a Číne, jednoduchý argument pre odmietnutie záväzných krokov“.

Na okraj súkromných spoločností a ich lobovania medzi senátormi poslankyňa hovorí, že „mnoho firiem je v tejto otázke oveľa progresívnejších než lobistické organizácie, ktoré reprezentujú priemysel a ktorých posolstvo odráža najkonzervatívnejšie krídlo sektora“. Ochrana klímy je podľa Hassi najmä otázkou nových technológií, pričom mnohé firmy za nimi zaostali a politické rozhodovanie prináša len malý pokrok.

Russel Mills, globálny riaditeľ pre energetiku a klimatické zmeny chemického koncertu Dow, navrhuje, aby sa USA ubrali cestou „hybridného prístupu“ znižovania miery produkcie emisií CO2. Hovorí: „V tomto roku je v USA zavedenie obchodovania s emisiami pre celé hospodárstvo pravdepodobne neuskutočniteľné. Lepšie ako [však] nerobiť nič je lepšie začať robiť naskôr niečo, čo je zvládnuteľné.“ Poukázal najmä na obchodovanie s emisiami CO2 v sektore výroby elektrickej energie, ktorý už má skúsenosť s fungovaním v režime obchodovania s emisiami síry a dusíka, ktorých tvorba spôsobovala v minulosti USA vážny problém s kyslými dažďami.

EÚ prehliada svoje problémy

V krajinách EÚ existuje veľké riziko, že zaostanú za novými technológiami a inováciami, varuje Christian Egenhofer, riaditeľ energetického a klimatického programu v Centre pre európske politické štúdiá (CEPS). Dopĺňa, že problémom je najmä to, že EÚ formuluje svoje postoje a názory s predpokladom, že USA v Mexiku počas COP16 podporia záväznú dohodu.

„Nemyslím si, že by bola pozícia USA pre EÚ okamžite a bezprostredne dôležitá, ale samozrejme, ak nebudú mať USA domácu dohodu, nebude ani medzinárodnej dohody. A to je situácia, ktorej sa Európa obáva,“ hovorí Egenhofer.

Analytik predpokladá, že v Mexiku sa záväznú medzinárodnú dohodu pravdepodobne nepodarí dosiahnuť. Podľa neho aj Kodanská zmluva iba potvrdzuje, že záväzky všetkých krajín sa zakladajú na domácich politikách. Medzinárodnú dohodu nepredpokladá skôr než v horizonte dvoch rokov.

Európa čelí podľa Egenhofera bezprostrednejšej otázke: Ako optimalizovať cenu za jednotku uhlíkových emisií tak, aby nebola vysoká pre priemysel, ale aby nebola príliš nízka z hľadiska stimulovania výskumu nových nízkouhlíkových technológií. Dopĺňa, že pre USA nie je dôležité, či EÚ svoj cieľ do roku 2020 zvýši na 30 percent alebo nie. Takéto rozhodnutie je dôležité iba z hľadiska domácich inovácií a stimulov na očistenie hospodárstva od uhlíkovej stopy.

„EÚ čaká veľmi náročná diskusia: Ak chce dosiahnuť technologický prínos a zabezpečiť zisk z inovácií, bude to možné pri cieli dosiahnuť mínus 20 percent? Povedal by som, že to nie je možné,“ uzavrel analytik.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA