Európa by mala klásť väčší dôraz na pitnú vodu

Európa začína chápať problém zlého zásobovania pitnou vodou. V dôsledku klimatických zmien totiž sama čoraz častejšie čelí intenzívnejším povodniam a predĺženým obdobiam sucha.

EÚ by mala zabezpečiť, aby sa téma prístupu k pitnej vode stala jednou z hlavných tém, o ktorých sa bude v decembri 2009 diskutovať na Klimatickej konferencii OSN, tvrdí Ger Bergkamp (World Water Council), ktorý včera (5.11.) vystúpil na vodnom summite, ktorý v Bruseli zorganizovali Priatelia Európy. Bergkamp upozornil, že hoci sa v otázke prístupu k pitnej vode urobilo pomerne veľa, EÚ v medzinárodných diskusiách „takmer absentovala.“

Zástupcia Číny vyzvali EÚ, aby viedla svet k spolupráci, ktorá zabezpečí dostupnosť zdrojov pitnej vody pre všetkých. Podľa nich je potrebný „paradigmatický obrat,“ ktorý bude klásť viac dôrazu na otázku vody, pokiaľ sa bude jednať o akékoľvek diskusie, aktivity a politiky v oblasti boja proti klimatickým zmenám.

Európa má záujem stať sa ochrancom vôd, povedal Peter Gammeltoft, riaditeľ DG envi pre oblasť vody, chemických látok a kohézie. Dodal, že Komisia v súčasnosti pracuje na iniciatívach, ktoré majú posilniť schopnosť EÚ-27 prispôsobovať sa zmenenej klíme. Medzi inými sa v Európe diskutuje aj o vode, ktorá sa stáva pre Európanov čoraz menej prístupnejšia. Fakt, že štáty EÚ čelia intenzívnejším povodniam a dlhším obdobiam sucha, má dôsledky pre ľudské zdravie a potravinovú bezpečnosť. Gammeltoft na druhej strane zdôraznil: „Klimatické zmeny nie sú jediným dôvodom nedostatku vody v Európe.“ Podľa jeho slov sa pod nelichotivé vyhliadky do budúcnosti podpisuje aj plytvanie tekutinou. Téma vody sa preto podľa neho zákonite spája s programami pre šetrenie v domácnostiach, v energetickom priemysle a vo výrobe.

Európa za ostatné roky vyvinula pomerne obsiahly legislatívny rámec pre politiku vody. Prijatie Rámcovej smernice o vode (WFD) z roku 2000 premenilo legislatívu na ucelenejšiu stratégiu, ktorá zasahuje aj do iných politík. Akokoľvek, zatiaľ čo WFD definuje vodu ako „službu vo verejnom záujme,“ prístup k pitnej vode a hygiene nepokladá za základné ľudské právo tak, ako to požadujú mnohé firmy, mimovládne organizácie a inštitúcie, medzi nimi aj samotné DG envi.

REKLAMA

REKLAMA