Európa hľadá riešenia pre budúcnosť klímy v minulosti

Politici sa „hlúpym“ spôsobom pozerajú na náklady a potrebujú lepšie pochopiť úzke prepojenie medzi klímou, hospodárstvom a energetikou, uviedol v rozhovore pre bruselský EurActiv bývalý šéf OSN pre klímu.

Zem v plameňoch, Danilo Rizutti,freedigitalphotos
https://euractiv.sk

Yvo de Boer uviedol, že európski politici hľadajú riešenia klimatickej zmeny na zlom mieste.

„Považujem za fascinujúce, že v tomto čase ekonomickej krízy, Európa, zdá sa, hľadá riešenia pre budúcnosť v minulosti,“ uviedol, pričom poukázal na nedávnu politickú debatu o vzkriesení priemyslu a výzvy zmierniť environmentálnu reguláciu.

Bývalý tajomník OSN pre klímu, ktorý dnes pôsobí ako poradca pre udržateľnosť a klimatickú zmeny v spoločnosti KPMG, upozornil, že myslenie politikov zotrváva v krátkodobých volebných cykloch a odkladajú nevyhnutné opatrenia na zníženie emisií skleníkových plynov a obmedzenie nárastu globálnej teploty.

„Potrebujeme seriózne úsilie, aby sme sa držali cieľa redukcie emisií o 85 – 90 % do polovice storočia. Je to dôležité, pretože klimatická zmena je podstatná, ale tiež preto, že musíme nechať nejaký priestor rozvojovým krajinám, aby svoje emisie zvýšili,“ uviedol. Dodal, že každé euro, ktoré sa ušetrí prostredníctvom energetickej efektívnosti sa môže použiť na iné rozpočtové priority.

2030: Úspory energie sa strácajú

V Európskej únii v súčasnosti prebieha diskusia o energeticko-klimatických cieľoch do roku 2030. Podľa hodnotenia dopadov, ktoré sa vypracovalo v súvislosti s prípravou nového legislatívneho balíka, sa zvažoval dopad obmedzenia CO2 o 35 – 45 % a cieľa pre obnoviteľné zdroje na úrovni 25 – 35 %. Zdá sa, že cieľ pre energetickú efektívnosť sa  v tejto diskusii stratil.

Toto smerovanie k dvom cieľom EÚ do roku 2030 potvrdzujú viaceré diskusie, vrátane výsledkov konzultácie, ktorá prebiehala tento rok. Spomedzi zapojených členských krajín sa len Poľsko vyjadrilo proti cieľu pre znižovanie emisií – podľa neho by sa takéto rozhodnutie malo prijať najskôr v roku 2015, čo je termín pre prijatie novej globálnej klimatickej dohody. V prospech cieľa pre energetickú efektívnosť sa jasne vyjadrili len DánskoPortugalsko.

Firmy a ich organizácie sa vo všeobecnosti zhodli na potrebe cieľa pre redukciu emisií. Vo svojich pozíciách však zdôrazňovali hlavne potrebu rovnako dôrazne pristupovať ku klimatickým cieľom ako aj k otázke konkurencieschopnosti a súvisiacich nákladov a bezpečnosti dodávok energie.

Dotácie, investičná predvídateľnosť

Nedávna analýza OECD a IEA o dotáciách pre jednotlivé energetické zdroje, ukázala, že zatiaľ čo často kritizovaná priama podpora EÚ pre obnoviteľné zdroje dosahuje ročne 30 miliárd eur, podpora pre fosílne palivá je vo výške 66 miliárd eur a pre jadro 35 miliárd eur. Tieto údaje boli aj v pracovnej verzii dokumentu Európskej komisie o intervencii štátu na trhu s elektrinou, vo finálnom texte, ktorý Komisia zverejnila začiatkom novembra, sa však už neobjavili.

Yvo de Boer si však myslí, že neustále vracanie sa k debate o verejných peniazoch je krátkodobé.

„Ak hovorím s výkonnými riaditeľmi firiem po celom svete, čo je teraz moja práca, pýtam sa ich: Čo najviac chcete? Ich odpoveď je – dlhodobá predvídateľnosť. Nehovoria peniaze, dotácie. Chcú si byť istí, že ak sa povie redukcia do roku 2050 najmenej o 80 %, Európa sa naozaj tohto cieľa bude držať, pretože potom vedia, že potrebujú investovať nie do uhlia, nie do plynu, ale hlavne do obnoviteľných zdrojov a možno do jadra,“ podčiarkol.

Odstránenia dotácií pre fosílne palivá by sa podľa neho malo robiť inteligentným spôsobom, avšak politici majú „veľmi hlúpi spôsob nazerania na náklady“.

Vysvetlil, že fosílne palivá sú preto tak lacní, lebo ľudia, ktorí ich spaľujú, nemusia platiť náklady za škody na životnom prostredí. „Prvá vec, ktorú treba urobiť, je lepšie pochopiť náklady a potom náklady fosílnych palív a obnoviteľnej energie nebudú tak veľmi odlišné,“ uviedol.

V oznámení EK z 5. novembra sa odkazuje na analýzu OECD o externých nákladoch konvenčných palív pokiaľ ide o sociálne a zdravotné náklady. Tieto náklady na zdravotné systémy krajín EÚ sa odhadli vo výške 40 miliárd eur ročne.

Krátkozrakosť a zbabelosť politikov

Podľa de Boera firmy neveria politikom najmä preto, že tí svoju pozornosť zameriavajú na volebný cyklus.

„Problém pri klíme je, že každý vie, že dlhodobo budú obrovské prínosy, obrovské úspory, životy našich detí budú lepšie, ekonomika bude efektívnejšia, ovzdušie bude čistejšie, všetko bude dlhodobo skvelé. Ale dlhodobo znamená po voľbách.“

Politici, vrátane predstaviteľov Európskej komisie, nie sú podľa neho dostatočne odvážni na to, aby zaviedli dôkladné dodržiavanie zásady znečisťovateľ platí, a „ešte menej odvážni sú, pokiaľ ide o to, aby vás alebo mňa požiadali investovať do budúcnosti našich detí.“

Yvo de Boer trvá na tom, že je nutné dosiahnuť medzinárodnú klimatickú dohodu a krajiny sa zaviazali k cieľom pre znižovanie emisií tak, aby pri krátkodobých nákladoch bolo možné dosiahnuť dlhodobý úžitok.

Klimatické rokovania – rande s neistým výsledkom

V pondelok (11.11.) sa vo Varšava začala medzinárodná klimatická konferencia. Delegáti by na nej mali pokročiť v diskusiách o podobe novej globálnej dohody, ktorá sa má podpísať v roku 2015 v Paríži. Avšak momentálna panuje neistota o podobe tejto budúcej dohody.

„Je to ako ísť na rande s veľmi atraktívnym mužom, ale na konci večera neviete či to skončí manželstvom alebo spoločným bývaním alebo len dostanete jeho telefónne číslo. Neviete, čo sa stane, takže ste skôr opatrní pokiaľ ide o to, ako do tohto večera vstúpite,“ uviedol de Boer. „To isté je aj tu – ak neviete či pôjde o zmluvu alebo protokol, potom je veľmi ťažké rokovať.“

Napriek tomu verí, že rozhovory vo Varšave môžu priniesť konkrétne návrhy o tom, čo presne treba v roku 2015 dohodnúť, čo sa očakáva od bohatých krajín, od krajín so stredným príjmom, od chudobných štátov a ako sa zmobilizujú potrebné financie.

„Na záver si myslím, že v Paríži sa v roku 2016 bude musieť uvažovať a diskutovať o financiách, záväzkoch a technológii dohromady,“ doplnil Yvo de Boer.

Celý rozhovor v anglickom jazyku nájdete tu.

REKLAMA

REKLAMA