Európa vedie v súťaži o čínsky trh so zelenými technológiami

Európske spoločnosti podnikajúce v obore obnoviteľných a nízkoemisných technológií majú na rastúcom čínskom trhu s čistými technológiami výrazný náskok pred Američanmi, hovorí Xiaomei Tan, expertka z environmentálneho think-tanku Svetový inštitút zdrojov (WRI).

„Podľa nášho výskumu profitujú z čínskeho trhu so zelenými technológiami rozhodne viac európske než americké firmy“, hovorí Tan v rozhovore pre EurActiv. „Americké firmy si to ale začínajú uvedomovať a snažia sa tento náskok dohnať“, dodáva.

Najsilnejšie postavenie majú európske firmy podľa analytičky na trhu s veternou energiou. Mnoho výrobcov veterných turbín nemá k dispozícii vlastnú technológiu. „Všetci nakupujú licencie od európskych spoločností“, vysvetľuje.

Americkým spoločnostiam uteká  vlak aj na trhu s tzv. čistým uhlím. Nadkritické (SC) a ultrakritické (UC) spaľovacie technológie , ktoré umožňujú efektívnejšie spaľovanie uhlia, Čína nakupuje od firiem ako je Siemens, Mitsubishi alebo Toshiba.

Američania sa ale teraz pokúšajú náskok dotiahnuť. Minister pre energetiku Steven Chu teraz pracuje na príprave novej bilaterálnej dohody o technologickej spolupráci, hovorí analytička. Spojené štáty by na čínsky trh radi výraznejšie vstúpili v sektoroch ako je zachytávanie a ukladanie uhlíka (CCS) alebo energetická účinnosť budov. Silné záujmy majú tiež na trhu s jadrovou energiou, ktorému v súčasnej dobe dominuje FrancúzskoJaponsko.  

Za rozvoj trhu môže vláda

Tan tvrdí, že Číne sa vďaka systematickej stratégii podarilo za pomerne krátku dobu vytvoriť obrovský trh s čistými technológiami. V rámci nej vláda vytipovala sektory, ktoré podľa nej budú pre krajinu dobré a potom do ich výskumu a výroby začala sypať peniaze. Malé firmy zároveň dostali vedeckovýskumnú podporu na vývoj nových technologických kapacít, čo vraj viacerým spoločnostiam ako sú napríklad Goldwind alebo Sinovel pomohlo medzi svetovú špičku výrobcov veterných turbín.

„Čína sa tak v krátkej dobe stala významným svetovým producentom turbín“, hovorí Tan. Z vládnej vedeckovýskumnej podpory zameranej práve na výrobu turbín podľa nej odvetvie viditeľne profitovalo.

Priamu podporu výskumu Čína okrem toho kombinuje s finančnou podporou čínskym firmám nakupujúcim domáce technológie. Úspech so spaľovacími technológiami SC a USC sa dá čiastočne vysvetliť daňovým zvýhodnením nákupu čínskych technológií a nariadením, podľa ktorého musí každá uhoľná elektráreň mať tieto technológie nainštalované.

„Čínska päťročnica aj štátny stredno- až dlhodobý“ vedecko-technologický plán majú podporu čistých technológií ako prioritu“, upozorňuje analytička. To sa podľa nej s americkým Kongresom, kde sa veterná a solárna iniciatíva každé dva roky prehodnocuje, nedá porovnať.

Ochrana duševného vlastníctva je brzdou rozvoja

Napriek tomu, že prenos technológií z vyspelých krajín funguje relatívne dobre, jeho urýchleniu bráni problematická ochrana práv duševného vlastníctva. Z mnohé problémy potom podľa Tan môže politická a hospodárska štruktúra súčasnej Číny, v ktorej veľká časť firiem, ktoré sa pohybujú v zelenom biznise, vlastnená štátom.

Keď v 90. rokoch Čína po prvýkrát nakupovala technológie ako sú napríklad USC, bola nákupom poverená čínska štátna agentúra, ktorá technológie potom poskytla niekoľkým štátom vlastneným firmám. „ To je ale z pohľadu firiem na západe zle, pretože podľa západných zvyklostí technológie a vlastnícke práva kupuje len jeden subjekt. Podľa čínskych zvyklostí je to ale ako vzťah otca so synom – vláda ich vlastní a ostatní ich môžu prirodzene využívať“, popisuje čínsku realitu analytička.

Vzhľadom k tomu, že v minulosti k takýmto prípadom často dochádzalo, vládne medzi vlastníkmi firiem silná neochota predávať do Číny najvyspelejšie technológie, hovorí Tan. Odhaduje, že táto okolnosť bude problémom aj do budúcnosti, najmä pokiaľ  sa v rámci novej klimatickej dohody ustanoví mechanizmus pre transfer technológií do menej rozvinutých krajín. Dodáva ale, že, hlavným motorom musia zostať trhové sily.

„Pokiaľ ale uvážime, že klimatické zmeny predstavujú globálnu hrozbu, mohli by vlády vyspelých krajín prísť s ponukami, ktoré ich nadnárodné spoločnosti prinútia investovať do inovácií čistých technológií a rýchlejšie ich predávať ( do menej vyspelých krajín)“, myslí si Tan.

Pripúšťa však, že menej vyspelé krajiny budú musieť prijať efektívnejšiu politiku voči prenosu čistých technológií.


Kompletný rozhovor s Xiaomei Tan v anglickom jazyku nájdete na tejto linke 

 

 

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA