Europoslanci rozdelení v otázke národných emisných stropov

Európski poslanci diskutovali o pripravovanej smernici o ochrane ovzdušia pred znečisťovaním. Environmentálny výbor je rozdelený v otázke záväzných národných cieľov.

Vo výbore Európskeho parlamentu pre životné prostredie sa dnes konalo verejné vypočutie ku kontroverznému stiahnutiu balíčka opatrení tzv. obehového hospodárstva z pracovného programu Komisie.

Politickým skupinám Európskeho parlamentu sa minulý týždeň nepodarilo zhodnúť na spoločnom uznesení, ktorým by ovplyvnili rozhodnutie podpredsedu Komisie Fransa Timmermansa odložiť práce na balíčku, ktorý by novelizoval 6 odpadových smerníc.

Timmermans, zodpovedný za lepšie regulácie, už v decembri Parlamentu avizoval, že do konca roka 2015 pripraví novú a ešte ambicióznejšiu verziu. Kritici sú však presvedčení, že v mene efektívnejšej legislatívy sa presadzujú obchodné záujmy rôznych združení.  

Spravodajom balíčka obehového hospodárstva je europoslankyňa za Európskych konzervatívcov a liberálov Julie Girling, ktorá plánuje vydať orientačnú správu v polovici Februára.

Medzi odloženými legislatívnymi návrhmi sa nachádza aj smernica o kvalite ovzdušia, či odpadová smernica, ktorá by sprísnila recyklačné limit do roku 2030 až na 70%. Smernica, ktorú sa „podarilo zachrániť,“ je smernica o Národných emisných stropoch pre určité látky znečisťujúce ovzdušie.

Práve poslednej menovanej smernici sa europoslanci počas vypočutia venovali najpodrobnejšie. Dôvodom sú záväzné strednodobé emisné stropy, ktoré majú členských štátom dopomôcť dosiahnuť  stanovený cieľ. Pôvodný návrh Komisie počítal s dosiahnutím záväzného strednodobého cieľa v roku 2025, nový návrh už hovorí o roku 2030.

„Stanovenie cieľa na rok 2020 a 2025 je nevyhnutné na to, aby sa nám podarilo dosiahnuť celkový limit v roku 2030,“ myslí si Louise Duprez z Európskej environmentálnej kancelárie.

Francúzky europoslanec za Zelených Michele Rivasi podporuje záväzné strednodobé ciele: „Je dôležité, aby smernica bola čo najambicióznejšia. 2030 je príliš neskoro, pretože už dnes by sme mali mať úrovne, ktoré sú oveľa nižšie.“

Najväčšia frakcia Európska ľudová strana (EPP), ktorá je zároveň aj domovskou stranou nového predsedu Komisie Jeana-Claude Junckera, sa obáva najmä dopadov legislatívy na európsky biznis sektor.

„Myslím si, že pôvodná myšlienka Komisie bola lepšia. Musíme sa uistiť, že smernica nekladie žiadnu zbytočnú záťaž na priemysel. Ten je už teraz výrazne zaťažený,“ myslí si fínska europoslankyňa za EPP Henna Virkkunen.

Virkkunen taktiež pripomenula, že záväzné strednodobé ciele, by mohli byť dôvodom pre Radu ministrov, aby potrebnú legislatívu nepriali vôbec.

EurActiv.com/EurActiv.sk

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA