Európska únia nebude presadzovať zdaňovanie plastových výrobkov

Na znižovanie plastového odpadu by mali tlačiť najmä spotrebitelia, myslí si Komisia. Podporí však kampane na zvyšovanie spotrebiteľského povedomia.

Európska únia nebude presadzovať zdaňovanie ani poplatky pri používaní jednorazových plastových výrobkov. Preferuje kampane na zvyšovanie informovanosti spotrebiteľov o škodlivých vplyvoch plastov na svetové oceány. Píše mediálny partner siete EURACTIV, britský denník The Guardian.

Podpredseda Európskej komisie Frans Timmermans vyhlásil, že zdaňovanie by „nebolo udržateľné“. Je potrebné zmeniť spôsob, akým sa plast vyrába a používa. „Jedinou udržateľnou metódou je vytvoriť recyklovateľný plast a zabrániť úniku mikroplastov. Dane na to nestačia. Musíte zabezpečiť, aby sa veci opätovne používali a nekončili v oceánoch.“

Timmermans vyhlásil, že Komisia bude spolupracovať s výrobcami a bude sa im snažiť pomôcť zmeniť ich výrobky a balenie. Karmenu Vella, eurokomisár pre životné prostredie, námorné záležitosti a rybárstvo sa zaviazal, že dlho očakávanú stratégiu EÚ pre riešenie plastového odpadu zverejnení do konca roka.

Podniky nemôžu ignorovať spotrebiteľov

Európska únia nemôže priamo zvýšiť dane. Môže však odporučiť členským štátom, aby tak spravili. Môže tiež zaviesť iné poplatky a opatrenia podobné systému obchodovania s emisiami pre ťažké odvetvia.

Timmermans odmietol priame poplatky a dane na jednorazové plastové výrobky a zatiaľ neuvažuje ani nad legislatívnymi opatreniami. Riešenie vidí v informačných kampaniach pre verejnosť, ktoré ukážu, aké problémy plasty spôsobujú. „Nie sme to my, kto by mal cez legislatívu nútiť výrobcov plastov, aby sa zmenili. Ak budeme musieť, možno to spravíme, ale cez zvyšovanie spotrebiteľského povedomia a podporu krajín, aby zvyšovali povedomie,“ povedal.

„Nič nezmení podniky viac než spotrebiteľské návyky. Stojíme na pokraji zmeny spotrebiteľského správania. Ide o zlomový bod ako pred 10 – 15 rokmi pri klimatickej zmene,“ povedal novinárom na konferencii Náš Oceán na Malte.

Závislosť planéty na plaste je rovnako nebezpečná ako zmena klímy

„To isté sa stalo s recyklovaním. Kto nás donútil recyklovať? Naše deti. Nemyslím si, že existuje výrobca spotrebiteľského tovaru, ktorý by išiel proti verejnej mienke.“

Od začiatku myslieť na koniec

V súčasnosti sa v Európskej únii recykluje len 6 percent plastového odpadu. Sčasti pre veľkú rozmanitosť plastov, ktoré sa pri výrobe spotrebiteľských tovarov využívajú. Ďalším dôvodom je, že nie je jednoduché prinavrátiť recyklovaným plastom vlastnosti nových plastov. Timmermans si však myslí, že spotrebitelia radi príjmu „menej lesklé“ a menej estetické balenie, ak budú rozumieť, že tým pomôžu predchádzať znečisteniu oceánov.

Vella dodal, že spoločnosti by mali navrhovať výrobky tak, aby boli už od začiatku pripravené na opätovné použitie. „Obehová ekonomika je najúčinnejším spôsobom ako vyriešiť plasty.“

Sľúbil, že ďalšia stratégia pre riešenie plastového odpadu bude riešiť dizajn, recykláciu, rozložiteľné plasty, jednorazové plasty aj mikroplasty.

Komisia tiež plánuje do konca tohto roka odstrániť všetky jednorazové plasty zo svojich priestorov, vrátane nápojových fliaš.

Sľuby na konferencii

Komisia vyčlenila 550 miliónov eur na projekty pre zlepšenie zdravia oceánov, od námorných ochranných zón a satelitného monitorovania, po zneškodňovanie plastového odpadu. Na boj proti nadmernému rybolovu, plastovému odpadu, zvyšovaniu kyslosti oceánov a ďalším hrozbám pre morské prostredie poputuje dokopy 7,2 miliárd eur. Rozhodlo sa tak na štvrtej konferencii Náš Oceán, ktorá sa konala 5. a 6. októbra na Malte. Prostriedky prisľúbili vlády, inštitúcie aj súkromný sektor.

Plastový odpad: Vedci skúmajú, ako sa správa v mori aj ako z neho robiť naftu

Súčasťou balíka je aj 150 miliónov dolárov, ktoré majú zabrániť, aby sa do oceánov dostával plastový odpad z juhovýchodnej Ázie. Polovica plastového odpadu, ktorá sa každý rok dostane do oceánu, pochádza z piatich krajín – Číny, Indonézie, Filipín, Vietnamu a Thajska. V týchto krajinách sa v priemere recykluje menej než 40 percent plastového odpadu. Prostriedky prisľúbili rôzne mimovládne organizácie a spoločnosti, napríklad PepsiCo, Procter & Gamble, Americká asociácia chemického priemyslu, Svetová asociácia výrobcov plastov alebo Oceana.

Poisťovne sa zase rozhodli bojovať proti nelegálnemu rybolovu. Zaviazali sa, že nebudú poisťovať lode, ktoré niekedy lovili nelegálne. Náklady na nelegálny rybolov po celom svete sa odhadujú na 10 až 23 miliárd ročne. Mimo kvót alebo v rozpore s národnými pravidlami sa každý rok vyloví 25 miliónov rýb. Medzi spoločnosti, ktoré sa zapojili patrí napríklad Alianz, Axa a Generali.

Členské štáty nerobia dosť

Podľa mimovládnej organizácie ClientEarth, ktorá sa zaoberá právnymi aspektami ochrany životného prostredia, boj Európskej únie proti nelegálnemu rybolovu podkopávajú zlyhania členských štátov.

Mimovládka analyzovala systém vymáhania európskeho práva v šiestich členských štátoch s najväčším objemom rybolovu – vo Francúzsku, Španielsku, Holandsku, Írsku a v Spojenom kráľovstve. Právnici  zistili, že žiadny z nich riadne nezohľadňuje opatrenia vychádzajúce zo spoločnej rybárskej politiky. Upozornili tiež na veľmi nízku výšku sankcií voči nelegálnym rybárom.

Elisabeth Druel, právnička Client Earth, vyhlásila, že štátne orgány robia v boji proti nelegálnemu rybolovu len veľmi málo. „Aby sme odradili spoločnosti od nelegálneho rybolovu a získali prostriedky na nápravu škôd spôsobených našim oceánom, potrebujeme silné a systematické sankcie. Rybársky priemysel vytvára zdanie, že je intenzívne sledovaný a sankcionovaný. Náš výskum však ukazuje opak.“

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA