Európske mestá sa snažia znižovať riziká klimatickej zmeny

Niektoré mestá v Európe aktívne pracujú na preventívnych i adaptačných opatreniach na klimatickú zmenu a súvisiace riziká, ktoré sa v budúcnosti stanú ešte vážnejšími. Na Slovensku sa tieto postupy ešte len dostávajú do povedomia samospráv.

Mestá a obce musia čoraz výraznejšie vo svojom plánovaní dbať na ochranu pred povodňami, riadenie dodávok vody v čase sucha, zaistenie prirodzeného udržiavania tepla a chladu v nových budovách a zároveň zefektívniť svoje staršie budovy a infraštruktúru.

Nezisková organizácia Carbon Disclosure Project (CDP) a konzultačná spoločnosť Accenture preskúmali emisie skleníkových plynov a klimatické stratégie 22 európskych miest. Do svojho zoznamu síce nezaradili žiadne slovenské mesto, ale napriek tomu ide o širokú škálu skúmaných lokalít (Barcelona, Madrid, Bazilej, Amsterdam, Berlín, Kodaň, Helsinki, Dublin, Hamburg, Rotterdam, Londýn, Manchester, Istanbul, Moskva, Riga, Rím a turecká obec Kadiovacik pri Izmire).

Správa vyšla ani nie týždeň po summite v meste Rio de Janeiro, kde sa zástupcovia z celého sveta nedokázali dohodnúť na jasných cieľoch udržateľného rozvoja.

Z prieskumu vyplýva, že 17 z 22 miest už uskutočnilo alebo onedlho dokončí vyhodnotenie rizík, ktoré prináša zmena klímy pre ich vlastný rozvoj. Osemnásť z nich uviedlo, že čelia „značným rizikám“ a tucet považuje tieto riziká za „vážne“ alebo „veľmi vážne“.

Podľa toho pristupujú aj k tvorbe rozvojových adaptačných plánov. 14 miest ho už má k dispozícii, ďalšie dve na ňom pracujú.

„Európske mestá ukazujú líderstvo a najlepšie postupy v zvládaní zmeny klímy na lokálnej úrovni,“ uviedol Conor Riffle, vedúci mestského programu CDP. „Správa ukazuje, že ďalšie mestá môžu mať prínos z implementácie podobných stratégií, ako je každoročné merania a podávanie správ o emisiách skleníkových plynov.“

Zmiešané trendy

Podľa údajov Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) dosiahli v roku 2011 globálne emisie CO2 zo spaľovania fosílnych palív rekordnú úroveň 31,6 gigatony, pričom 45 % zodpovednosť na tomto objeme prisúdili uhliu.

87 % z miest, ktoré boli súčasťou štúdie si stanovilo cieľ pre redukciu emisií. Štyri dokonca poskytli CDP údaje o svojich emisiách a ich vývoji.

Emisie Londýna klesli v roku 2010 o 3,6 % na 43,4 miliónov ton CO2 v porovnaní s rokom 2008. Kodaň v roku 2010 zaznamenala pokles o 5,2  % na 2,5 milióna ton CO2 v porovnaní s rokom 2009.V prípade Berlína a Rotterdamu sa naopak zaznamenal nárast o 4,1 %, resp. 6 %.

V správe sa konštatuje: „Rast populácie, ekonomická aktivita, vzorce počasia a ďalšie faktory, ktoré sú mimo priamej kontroly mestskej správy, sťažujú, ak nie priamo znemožňujú, zachytiť stabilné znižovanie emisií.“

Slovensko

Extrémnym prejavom počasia sa nevyhne ani Slovensko. Klimatológovia naopak predpokladajú zvyšovanie ich frekvencie i intenzity, podobe častejších období sucha, silnejších prívalových dažďov, veterných smrští a vĺn horúčav. Tieto očakávania by sa preto mali odraziť aj v zatiaľ pomerne nečinnom prístupe plánovania miestnych samospráv v SR.

Na pozadí projektu s názvom „Uvedomelé samosprávy reagujú na zmeny klímy“ vznikla koncom marca neformálna platforma odborníkov a inštitúcií pre proces začleňovania dopadov zmeny klímy do lokálneho rozvoja.

Adaptácia na klimatické výzvy je už napríklad integrálnou súčasťou Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja (PHSR) Bratislavy na roky 2010 – 2020. Ten obsahuje viacero odkazov na prevenciu a zmierňovanie dopadov zmeny klímy v koncepcii rozvoja urbanistickej štruktúry mesta, ale tie och zohľadnenia pri integrovanom manažmente vodných zdrojov. Ako jedno z opatrení obsahuje schválenie programu adaptačných opatrení mesta na klimatické zmeny (opatrenie D. IX)

V obdobnom PHSR Košíc na obdobie 2009 – 2015 sa „minimalizácia nepriaznivých vplyvov klimatických zmien“ tiež spomína, avšak len okrajovo v súvislosti s ochranou ovzdušia.

(EurActiv/Reuters)

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA