Európsky priemysel v rozpore medzi ochranou klímy a ziskami

Európske spoločnosti najčastejšie využívajú lobing na ovplyvňovanie klimatických a environmentálnych predpisov EÚ, uvádza štúdia Westminsterskej Univerzity. Vrátane tých „eko.“

Napriek tomu, že väčšina veľkých priemyselných spoločností sa oficiálne zapojilo do boja proti zmene klímy, mnoho z nich prispieva významnými čiastkami záujmovým združeniam, ktoré sa aktívne stavajú proti silnejšej ochrane životného prostredia.

Záujmové združenia sú podľa autorov najnovšej štúdie Westminsterskej Univerzity najvplyvnejšími nástrojmi na ovplyvňovanie tvorcov európskych politík. Najúspešnejšou metódou je pritom budovanie blízkych vzťahov s poprednými zástupcami Európskej komisie a s vplyvnými europoslancami.  

Z rozhovorov so zástupcami chemického priemyslu napríklad vyplynulo, že v roku 2013 pri stretnutí s eurokomisárkou pre boj proti zmene klímy záujmové združenie prezentovalo názor, že cieľ znížiť do roku 2030 emisie skleníkových plynov o 30 percent významne urýchli odchod priemyslu z Európy. Len o dva dni neskôr podobný argument predniesol vtedajší komisár pre energetiku Gunther Oettinger.

Podľa zistení autorov novej štúdie až 77 percent z 500 najväčších svetových spoločností je členmi záujmových združení, ktoré sa otázkam zmeny klímy aktívne venujú.

Medzi najvplyvnejšie európske záujmové skupiny patrí napríklad Medzinárodná asociácia ropy a zemného plynu (OGP), Európska asociácia oceliarov (EUROFER), FuelsEurope alebo napríklad BusinessEurope, ktorí dlhodobo vyzývajú k pomalšej reforme európskeho trhu s emisnými kvótami.  

Schizofrenická pozícia

Autori štúdie poukazujú na často zmiešanú pozíciu európskych podnikov. Napríklad popredné chemické spoločnosti BASF, či Solvay, ktoré majú pobočky aj na Slovensku, sú členmi Svetovej obchodnej rady pre udržateľný rozvoj, ktorá presadzuje zodpovednosť za životné prostredie pri podnikaní.

Ako energeticky náročný priemysel však zároveň potrebujú lacnú energiu a preto sú aj súčasťou Európskej rady chemického priemyslu (CEFIC), ktorá bojuje aj za využívanie bridlicového plynu.

V reakcii na navrhovaný balík Komisie v oblasti ochrany klímy CEFIC napríklad vytrvalo obhajovala „realistický“ prístup ku klimatickým zmenám. Európske ciele „by mali byť záväzné len v prípade ak sa pridajú aj spoločnosti podnikajúce na východe Európy.“

Mnoho spoločností, ktorých imidž by mohol byť poškodený podporou navzájom si odporujúcich záujmových skupín v nedávnej dobe opustilo najmä tie združenia, ktoré majú „zlú environmentálnu reputáciu.“

Napríklad Google, Yahoo, Microsoft a Facebook na jeseň minulého roka opustilo Americkú legislatívnu radu ALEC, ktorá sa otvorene postavila proti obnoviteľným zdrojom energie.

Tento trend silnie aj v Európe. Napríklad spoločnosť Unilever, ktorá vlastní aj značky vyrábané na Slovensku, ako Dove, Rama, Hera, či Lopton, minulý rok opustila bruselské záujmové združenie BusinessEurope práve kvôli ich pozícii voči silnejšej ochrane životného prostredia.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA