Farmári môžu zabrzdiť klimatické zmeny

Členovia výboru EP pre poľnohospodárstvo sa včera dohodli, že proti klimatickým zmenám by sa malo bojovať aj prostredníctvom farmárskych politík. Spoločná poľnohospodárska politika by sa mala použiť ako nástroj pre prechod k udržateľnému farmárčeniu.

Nedávna „zdravotná prehliadka“ Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP) preukázala, že farmárske politiky nezohľadňujú v plnej miere problém klimatických zmien. Je tomu tak i napriek skutočnosti, že „poľnohospodárstvo je súčasťou riešenia boja proti klimatickým zmenám“, vyhlásil europoslanec Paolo de Castro, predseda Výboru EP pre poľnohospodárstvo a vidiecke záležitosti, počas verejného híringu k návrhu správy na túto tému.

„EÚ sa v súčasnosti zaoberá poľnohospodárstvom a životným prostredím oddelene,“ hovorí Stéphane Le Foll (skupina S&D), autor návrhu parlamentnej správy. Dopĺňa, že rozdielne sústavy smerníc potom len zbytočne vytvárajú pre farmárov administratívne prekážky.

„Navrhujem, aby EÚ využívala poľnohospodárstvo na redukovanie využívania fosílnych energií, nižšiu tvorbu CO2 a jeho zachytenie, a na udržateľný manažment prírodných zdrojov,“ hovorí  Le Foll. Spoločná poľnohospodárska politika by mala slúžiť ako nástroj pre „zabezpečenie prechodu k udržateľnému poľnohospodárstvu, ktoré je ekonomicky funkčné,“ dopĺňa.

Členovia parlamentného výboru si na diskusiu o Le Follovom návrhu pozvali na verejné vypočutie i viacero expertov. Poslanci od nich chceli, aby identifikovali priority a náčrt modelu, ktorý by mala EÚ presadzovať, ak chce v rámci poľnohospodárskeho sektora získať návratnosť v podobe pozitívnych dôsledkov v boji proti zmene podnebia.

Frank O’Mara, riaditeľ írskeho Úradu pre poľnohospodársky a potravinársky výskum (Teagasc) je presvedčený, že „fungovať budú iba riešenia win-win“; teda také, ktoré znamenajú istý prínos pre všetky zúčastnené strany a aktérov.

„Nemali by sme zabúdať na ziskovosť farmárčenia,“ doplnil Mairead McGuinness (EPP). Podľa neho, ak farmári nebudú v zisku, nebudú investovať do ničoho, najmä nie do opatrení pre boj s globálnym otepľovaním.

Odporúčania expertov

Za tretinu emisií skleníkových plynov v poľnohospodárstve môže živočíšna výroba. Emisie metánu, ktoré majú pre atmosféru horšie dôsledky než CO2, vznikajú najmä pri trávení rastlinnej potravy v žalúdkoch a črevách hospodárskych zvierat. Riešením by mohla byť zmena skladby stravy zvierat, no výživové náhrady si vyžadujú ďalší výskum a sú zatiaľ drahé, hovorí O’Mara.

Rast produktivity je „kľúčovým faktorom“, pokiaľ ide o obmedzovanie tvorby emisií skleníkových plynov. Preto je potrebné zamerať sa napríklad na obmedzenie množstva vyprodukovaného CO2 na jeden kilogram produktu, dopĺňa O’Mara.

Jan Verhagen, výskumník agrosystémov na holandskej Univerzite Wageningen, „predpokladá ďalšiu regionálnu koncentráciu a špecializáciu poľnohospodárskej produkcie“. Takto sa dá podľa neho dosiahnuť vyššia miera produktivity a vyššia kvalita bez toho, aby sa rozširovala rozloha pôd. Na začiatok však treba preskúmať jednotlivé oblasti s ohľadom na podmienky pre poľnohospodárstvo.

Verhagen tiež pripomenul, že cena za boj proti klimatickým zmenám zostáva „stále nejasná“.

O správe bude výbor EP hlasovať 17. marca 2010.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA