Formuje sa ruská klimatická politika

Vláda v Rusku prijala návrh klimatickej doktríny. Moskva prejavuje čoraz viac vôle angažovať sa v medzinárodných klimatických rokovaniach UNFCCC. Na druhej strane, pozorovatelia v EÚ sa príliš neupierajú na klimatické záväzky najväčšieho východného suseda a sú skôr skeptickí.

Uplynulý mesiac vláda v Rusku schválila návrh klimatického plánu, ktorý preťal pomerne dlhé ticho okolo premiéra Vladimíra Putina. Až do predstavenia návrhu sa v moskovských politických kruhoch hovorilo o klimatickej politike ako prekážke pre hospodársky rast.

Jurij Trutnev, ruský minister pre nerastné suroviny, vyhlásil, že návrh dokumentu z 23. apríla vypovedá o tom, aké dôsledky môžu mať klimatické zmeny pre ruskú ekonomiku, a súčasne, aké politiky by mal Kremeľ presadzovať v oblasti prispôsobovania sa zmenenému podnebiu.

Minister je presvedčený, že z politiky zmierňovania dôsledkov meniacej sa klímy môže ruské hospodárstvo profitovať. Na tlačovej konferencii podľa Moscow Times vyhlásil: „Ekonomika sa bude v budúcnosti vyvíjať v odlišných klimatických podmienkach. Preto musíme brať do úvahy klimatické zmeny.“

Vládny dokument volá po štrukturálnych zmenách hospodárstva krajiny. Stimuly pre udržateľné využívanie prírodných zdrojov a obrat smerom k technológiám energetickej efektívnosti a k obnoviteľným zdrojom sú medzi prioritami, tvrdí environmentálna organizácie Bellona. Do úvahy pripadá aj dvadsaťnásobné zvýšenie sankcií za znečisťovanie ovzdušia, píše Moscow Times.

Počas zasadnutia vlády vyzval premiér Putin na prijatie národného klimatického akčného plánu, ktorý by sa zameral na efektívne využívanie nerastného bohatstva a energetickú efektívnosť. Doplnil, že tieto problémy je ale nutné riešiť v prvom rade na medzinárodnej úrovni, pričom Rusko by „prevzalo zodpovednosť za svoje domáce politiky a opatrenia“, tvrdí Anna Korppoo, analytička Fínskeho inštitútu medzinárodných vzťahov (FIIA).

Prioritou je prispôsobenie sa

Prijatie návrhu klimatickej doktríny sa považuje za signál, že Rusko by mohlo postupne byť pripravené na kroky, ktoré ho povedú k výraznému zníženiu tvorby vlastných emisií CO2. V súčasnosti nie sú klimatické zmeny súčasťou verejných diskusií a verejnosť vie o ich dôsledkoch spravidla málo, resp. niekedy vôbec nič.

„V minulosti mnoho dobrých iniciatív uviazlo v pasci silnej ruskej byrokracie a bolo zastrašených nedostatkom pozornosti na najvyššej politickej úrovni. V tomto ojedinelom prípade otázka upútala pozornosť premiéra, nový impulz pre ruskú diskusiu môže prísť, ak krajiny G8, najmä USA, a tiež medzinárodné média ocenia pozitívny signál z Ruska,“ tvrdí analytička Korppoo.

„Dokument sa vo všeobecnosti pokladá za spôsob, akým by sa malo Rusko prispôsobiť zmenenej klíme a nie spôsobom, ako by malo Rusko bojovať proti klimatickým zmenám, čo zamestnáva zvyšok sveta,“ domnieva sa Kristin Jørgensen, predsedníčka skupiny organizácie Bellona pre Rusko.

Plán bez cieľov pre znižovanie tvorby CO2

Detailné znenie návrhu klimatickej doktríny je nateraz stále utajené. Tiež je potrebné zdôrazniť, že ide o rýdzo vládny dokument, na ktorého tvorbe sa nepodieľali environmentálne organizácie a ani občianska spoločnosť.

Preto sa nevie, do akej miery sa v dokumente hovorí, akým dielom chce Rusko prispieť k celosvetovej snahe znižovať mieru tvorby emisií CO2 po tom, čo platnosť Kjótskeho protokolu skončí a medzinárodné spoločenstvo sa pravdepodobne dohodne na novej dohode o medzinárodnom klimatickom režime. Pravdepodobne ruská vláda v návrhu nedefinuje žiadne ciele a ani nevyhlasuje, že dodrží konkrétne záväzky a termíny.

„Neprijali žiadnu stabilnú pozíciu. Predstavili len niekoľko konceptuálnych myšlienok, takže svoje karty si stále držia blízko pri svojej hrudi,“ hovorí Fraser Cameron, riaditeľ bruselského think-tanku EU-Russia Centre.

Malé očakávania

EÚ bude s Ruskom hovoriť aj o klimatických otázkach na spoločnom summite (EurActiv 14/05/09), ktorý sa začína dnes (21.5.). Vladimír Chižov, ruský veľvyslanec pri Európskych spoločenstvách, v tejto súvislosti pre EurActiv povedal, že nepredpokladá žiadne hmatateľné výsledky v oblasti klimatických politík.

„Dlho nezaznamenávame veľkú dohodu, ktorá by značovala objavujúci sa medzinárodný konsenzus, ktorý by šiel ďalej ako všeobecné uznanie, že niečo sa musí urobiť,“ vyhlásil Chižov. EÚ je v súčasnosti jedinou entitou, ktorá si sama stanovila záväzný cieľ znížiť do roku 2020 mieru tvorby emisií CO2 o 20 percent. O podobných záväzkoch v súčasnosti uvažuje viacero krajín vo svete.

Rusko môže mať vlažný postoj k stanoveniu konkrétnych cieľov v oblasti znižovania emisií CO2. Moskva totiž pokladá nárast produkcie skleníkových plynov za prirodzený dôsledok hospodárskeho rastu, tvrdí správa, ktorú publikoval FIIA 4. maja. V tomto duchu sa bude Kremeľ pravdepodobne usilovať klasifikovať sa v medzinárodných klimatických rokovaniach ako rozvíjajúca sa ekonomika, čo by Rusku uľahčilo napĺňanie jeho hospodárskych cieľov.

Rusko bude súhlasiť s medzinárodným klimatickým režimom pravdepodobne až vtedy, ak bude môcť využiť vo svoj prospech objem emisií, ktoré počas 90. rokov v porovnaní s úrovňou v roku 1990 nevytvorilo ako dôsledok pádu svojho hospodárstva, domnieva sa FIIA.

Stefan Singer, riaditeľ ochranárskej organizácie WWF pre energetickú politiku, je pesimistickejší. Predpokladá, že v Kodani Rusko na poslednú chvíľu vysloví niektoré ďalšie požiadavky: „Skúsenosť nám hovorí, že Rusko vždy prichádza s komickými požiadavkami o päť minút dvanásť. Vždy tomu tak bolo – v Kjóto, v Montreali, v Indii. A nielen v otázke klímy, ale vo všetkých otázkach, pretože Rusko vníma OSN ako samoobsluhu: každý vojde a vezme si, čo chce,“ vyhlásil v rozhovore pre EurActiv.

„Žiaľ, nik neberie Rusko príliš vážne. Nik nevie, o čo v Rusku ide, pretože je to jedna veľká čierna skrinka,“ uzavrel.

Ďalšie kroky

  • 1.-12. jún 2009: Ďalšie kolo medzinárodných klimatických rokovaní UNFCCC v nemeckom Bonne.
  • 8.-17. december 2009: Klimatické rozhovory UNFCCC v Kodani.

REKLAMA

REKLAMA