Francúzi dajú príjmy z emisií na zatepľovanie

Prezident François Hollande potvrdil, že príjmy z emisných aukcií budú smerovať do ambiciózneho programu energeticky efektívnej renovácie budov. Na rozdiel od českého či slovenského priemyslu by mali vyjsť francúzske firmy naprázdno.

Francúzsky prezident François Hollande uviedol, že dodrží svoj predvolebný sľub o renovácií 1 miliónov budov ročne. Ako sa uvádza v nedávno schválenom dokumente, vláda pritom využije predovšetkým príjmy z aukcií povoleniek v rámci európskeho systému obchodovania s emisiami (ETS).

Podľa odborníkov by sa tieto príjmy Francúzska mohli vyšplhať asi na 600 miliónov eur.

„Príjmy z aukcií povoleniek CO2, ktoré štát vlastní, pôjdu na financovanie tepelnej renovácie budov,“ píše sa v dokumente.

Rozhodnutie vlády nepotešilo zástupcov francúzskeho priemyslu. „Príjmy z ETS by sa mali dať priemyslu, ak chce Francúzsko prejsť na nízkouhlíkové hospodárstvo a zároveň udržať francúzsky priemysel konkurencieschopným,“ uviedol Jean Pelin, generálny tajomník Únie chemického priemyslu (UIC).

Pelin poukázal na to, že Európska komisia umožňuje, aby časť príjmov smerovala do projektov sektora priemyslu. Tento prístup zvolilo viacero krajín, vrátane Českej republiky a Slovenska. Vláda nedávno schválila uznesenie, podľa ktorého časť prostriedkov pôjde aj na podporu ťažby a spaľovania domáceho uhlia.

Dolná komora českého parlamentu v stredu (26.9.) schválila zákon podľa ktorého pôjde polovica príjmov na zelené projekty, druhá polovica do štátneho rozpočtu na rôzne iné výdaje.

Štátny fond životného prostredia by mohol v období 2013-2020 získať z predaja emisných kvót asi 40 miliárd korún  (1,6 mld. eur), ktoré by mali ísť nielen na zatepľovanie budov, ale tiež opatrenia energetickej efektívnosti v priemysle, najmä teplárenstve. Zákon síce ešte môže vetovať prezident, návrh má však širokú podporu politických strán.

Celoúnijové opatrenia efektívnosti

Francúzsky plán rozsiahleho zatepľovania je v súlade s dosiahnutím európskeho cieľa 20 percentnej úspory energie do roku 2020. Nedávno schválená smernica o energetickej efektívnosti zaväzuje ku každoročným renováciám 3 % budov, ktoré vlastní alebo používa centrálna vláda. Krajiny tiež musia pripraviť plán pre plošné energetické zefektívnenie budov na svojom území.

Napriek dlhodobej diskusii o zvyšovaní energetickej efektívnosti, žiadna členská krajina zatiaľ nepredstavila detaily ako mieni stanovené ambiciózne ciele dosiahnuť.

Európska komisia odhaduje, že si to vyžiada investície vo výške 40 až 50 miliárd eur. Časť z týchto peňazí by podľa komisára pre energetiku Günthera Oettingera mala pochádzať z rozpočtu Únie pre roky 2014-2020.

„Myslím, že je rozumné, aby sa sme do diskusie o rozpočte zahrnuli súbor cieľov o tom, že budeme spolufinancovať podporu energetickej efektívnosti. Potrebujeme stimuly v tom najlepšom slova zmysle, potrebujeme povzbudiť miestne orgány, aby investovali do energetickej účinnosti,“ uviedol Oettinger.

Podľa informácií bruselského EurActivu by sa najmenej 20 miliárd eur z navrhovaného biliónového rozpočtu malo použiť na zelené projekty a efektívnejšie budovy. Ďalšie prostriedky by mohli prísť z Európskej investičnej banky a projektových bondov.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA