Francúzska kampaň za uhlíkové clo II

Kampaň v prospech uhlíkového cla na vonkajšej hranici, ktorú vedie francúzsky prezident Nicolas Sarkozy, mení svoju podobu. Zmeny sú odpoveďou na obavy o obchodné vojny.

Myšlienku uvalenia uhlíkového cla na tovary dovážané spoza vonkajších hraníc EÚ by mohol nahradiť návrh, ktorý dostal pracovné pomenovanie „mechanizmus uhlíkovej inklúzie“ (angl. carbon inclusion mechanism). Jeho princípom je, že dovozca tovarov, ktoré sa vyrobia v krajinách s menej prísnou klimatickou legislatívou, bude musieť nakúpiť príslušný objem emisných povoleniek v rámci schémy ETS, ktoré fiktívne vykryjú výrobný proces v zahraničí tak, ako keby prebehol v EÚ.

Francúzski diplomati vyhlásili, že mechanizmus, s ktorým prichádza Paríž, považujú za posledné riešenie. Podľa nich by mohol slúžiť najmä ako nástroj pre klimatické vyjednávania s Čínou, Indiou a Brazíliou po tom, čo konferencia COP15 v Kodani nepriniesla očakávané výsledky.

„Z technického hľadiska, mechanizmus nebude znamenať uvalenie cla na [vonkajšej] hranici,“ píše sa v stanovisku Stáleho zastúpenia Francúzska pri EÚ. Podľa Paríža, je to skôr environmentálny nástroj.

Spod mechanizmu by sa vyňalo obchodovanie s africkými krajinami, s ktorými má EÚ špecifický obchodný režim.

Podpora colnej kampane

Otázka uhlíkového cla na vonkajšej hranici nemá v EÚ jednotnú podporu. Opäť sa však objavila v nadväznosti na oznámenie Komisie, že 27. mája 2010 predstaví štúdiu o dôsledkoch zvýšenia emisného cieľa EÚ z 20 na 30 percent do roku 2020.

Nejednota panuje i v Komisii; na jednej strane stojí komisár pre obchod Karel de Gucht, ktorý sa obáva obchodnej vojny s Čínou, na druhej strane klimatická komisárka Connie Hedegaard.

Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy môže vo svojej kampani za uhlíkovú daň počítať zatiaľ len s Talianskom, skupinou okolo europoslankyne Françoisea Grossetêtea (EPP, FR) a s Európskou asociáciou oceliarskeho priemyslu (Eurofer).

Motivácia pre Čínu?

Hlavným argumentom v prospech „mechanizmu uhlíkovej inklúzie“ je vyjednávacia taktika EÚ. Tá sa okrem iného spolieha napríklad na jednostranné znižovanie tvorby vlastných emisií CO2 a líderstvo – oba tieto nástroje sa však ukázali ako neefektívne, pokiaľ ide o motiváciu Číny a ďalších veľkých znečisťovateľov nasledovať príklad Európy.

Diplomati tiež upozornili, že jednostranný prístup EÚ má skôr opačný efekt; Čína odmieta medzinárodné klimatické záväzky, lebo vie, že by prišla o svoju komparatívnu cenovú výhodu, pokiaľ ide o export jej tovarov. Podľa diplomatov by však uhlíkový mechanizmus vyslal do sveta signál, že ak ostatní nepristúpia na pravidlá hry dobrovoľne, EÚ si ich tak či onak vynúti.

Jednotná colná sadzba

Aby sa dovozcovia vyhli komplikovaným výpočtom, autori navrhujú jednotnú sadzbu. Referenčným bodom pre jej stanovenie by mala byť priemerná miera tvorby uhlíkových emisií v európskom hospodárstve.

Zjednodušene, dovozcovia by museli vždy navýšiť cenu o emisným rozdiel medzi kritériami EÚ a krajiny, z ktorej dovážajú.

V praxi by to znamenalo nasledovné: Ak je cena výrobných nákladov v EÚ na istý produkt 100 eur a v Číne za rovnaký produkt 70 eur, obe ceny sa zvýšia o jednotnú sadzbu. Napríklad ak by bola cena príslušných emisií CO2 vo výške 20 eur, ceny oboch výrobkov by sa upravili na 120 a 90 eur. Suma za tovar by tak niesla i emisnú položku a dovážaný tovar by si zachoval svoju cenovú výhodu.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA