G8 sklamala klimatické očakávania

„Historická“ dohoda o obmedzení emisií skleníkových plynov do roku 2050, dosiahnutá na stretnutí G8, sklamala environmentalistov. Označili ju za „vágnu“ a nedostatočnú na zastavenie globálneho otepľovania.

Akurát, či málo?

Osem najvyspelejších priemyselných krajín sveta prvý krát spoločne uznalo, že nárast globálnej teploty treba obmedziť na 2°C. Podľa vedeckého konsenzu je to absolútny strop, ak sa chce ľudstvo vyhnúť katastrofálnym klimatickým zmenám.

Lídri G8 sľúbili, že podporia cieľ 50% zníženia emisií do roku 2050. Pre priemyselné krajiny podporili ešte ambicióznejší cieľ, 80% a viac.

Nedohodli sa však na konkrétnom roku, s ktorým by sa mala úroveň emisií porovnávať. Deklarácia len hovorí, že zníženie má byť „porovnané s rokom 1990 alebo neskôr“. Podobne ako v emisných rokovaniach vo vnútri EÚ, na globálnej úrovni chcú niektoré krajiny za základný rok 1990 (ako v Kjótskom protokole), iné presadzujú neskorší dátum, napríklad 2005.

„Vyhlásenie G8 je v tejto otázke historicky najprogresívnejšie“, tvrdí nemenovaný zdroj z prostredia Európskej komisie. Podľa nej nebolo stanovenie strednodobého cieľa súčasťou agendy, a dohoda bola dosiahnutá vo všetkých otázkach, okrem základného roku.

Environmentalisti sú však ďaleko kritickejší. Bez globálnej dohody smerujúcej k roku 2020 bude podľa nich hranica 2°C nárastu teploty prekročená.

„Svetoví lídri dopadli nohami na zem. Vítame ich späť, prečo nám však nedokážu povedať, ako chcú dosiahnuť to, čo sľubujú?“, pýta sa Kim Carstensen, líder klimatickej kampane WWF.

Podľa Medzivládneho panelu o klimatických zmenách (IPCC) sa zničujúcim klimatickým zmenám vyhneme len v prípade, ak vyspelé priemyselné krajiny znížia emisie do roku 2020 o 25-40%.

Sľúbené investície do zelenej energie

Lepšie hodnotenie si lídri G8 vyslúžili za sľub, že proti hospodárskej kríze budú bojovať investíciami do energetickej efektívnosti a zelenej energie.

„G8 uznalo potrebu vyšších investícií do energií, na zvýšenie zamestnanosti a zabezpečenie obnovenia hospodárskeho rastu, a súčasného zníženia emisií skleníkových plynov a zvýšenia bezpečnosti dodávok energie. V čase rozšírenej neistoty vlády môžu a musia viesť smerom k vyššej energetickej diverzifikácii a zlepšenej energetickej efektívnosti, ktoré môžu obe znížiť napätie a nestabilitu na trhu s ropou“, vyhlásil výkonný riaditeľ Medzinárodnej energetickej agentúry, Nobuo Tanaka.

Stretnutie označilo obchodovanie s emisiami za centrálny príspevok k ich znižovaniu. Podľa lídrov G8 je to jeden z najefektívnejších spôsobov, ako podporiť investície do energetickej efektívnosti, obnoviteľných zdrojov a čistých technológií. Podporiť ich však majú ďalšie iniciatívy, ako sú poplatky a emisné dane.

V dokumente prijatom na summite sa hovorí aj o návrhu EÚ na vytvorenie sektorového kreditného mechanizmu – rozvojové krajiny by mohli získať ofsetové kredity za prekročenie cieľov redukcie emisií v jednotlivých sektoroch. Ďalej vyzýva na reformu Mechanizmu čistého rozvoja (CDM), zavedeného Kjótskym protokolom. Ten je silne kritizovaný za podporu projektov, ktoré nedokázali dosiahnuť proklamované emisné ciele.

Sľub pomoci rastúcim ekonomikám

Členovia G8 sľúbili rozvojových krajinám, že im pomôžu niesť náklady na znižovanie emisií. Prezident Obama vyzval medzinárodných ministrov financií, aby priniesli nápady, ako možno túto pomoc realizovať.

„Rozvojové krajiny majú skutočné a pochopiteľné obavy, akú úlohu budú v týchto snahách zohrávať“, vyhlásil americký prezident. „Chcú si byť istí, že nemusia obetovať svoje ašpirácie na rozvoja  vyššie životné štandardy. No keďže podľa projekcií bude väčšina nárastu emisií pochádzať z týchto krajín, ich aktívna účasť je nevyhnutným predpokladom riešenia.“

Z G8 na G14 alebo G20?

Obamove slová jasne naznačujú, že exkluzívny klub ôsmych najbohatších nie je schopný sám riešiť globálne problémy. O svoj vplyv sa musí podeliť s novými hráčmi.

V posledných rokoch sa stalo bežnou praxou, že sú k stretnutiam osmičky pozývané aj iné krajiny. Čína, India, Brazília, Mexiko a Južná Afrika sa zúčastňovali od roku 2007, nikdy však nezískali plné členstvo.

Na včerajšom stretnutí venovanom klimatickým zmenám sa zúčastnili všetky menované krajiny, plus ďalšie – Austrália, Južná Kórea a Indonézia. Na jeseň sa spolu s ďalšími stretnú na summite G20.

Niektorí lídri chcú nahradiť G8 skupinou G20, v ktorej sú aj krajiny ako Argentína a Saudská Arábia. Tá by reprezentovala tri štvrtiny svetovej populácie.

„Myslím, že cesta povedie ku G20“, povedala novinárom kancelárka Angela Merkel v utorok v Berlíne.

Francúzky prezident Nicolas Sarkozy nazval minulý rok G8 „zastaranou“. Mala by sa rozšíriť. Včera na tlačovej konferencii povedal, že dvadsať členov je priveľa, ale podporil by G14.

Ďalšie kroky

  • 10.-14. august: stretnutie Rámcovej konvencie OSN o klimatických zmenách (UNFCCC) v Bonne
  • 28. september – 9. október: summit UNFCCC v Bangkoku
  • 2.-6. november: stretnutie UNFCCC
  • 7.-19. december: Klimatická konferencia OSN v Kodani

REKLAMA

REKLAMA