Hlas za „klimatickú spravodlivosť“

Poslanci, zástupcovia firiem a občianskej spoločnosti vyzývajú, aby sa na decembrových klimatických rokovaniach v Poznani vzala do úvahy „ľudská dimenzia“ založená na spravodlivosti a dôstojnosti.

mraky4
Zdroj: Ben Amstutz, www.creativecommons.org

Medzinárodné spoločenstvo hľadá nový globálny rámec boja proti klimatickým zmenám, ktorý by nahradil Kjótsky protokol. Jeho platnosť totiž vyprší v roku 2012. Prvý krok urobili klimatické rokovania OSN v decembri 2007 na Bali. Krajiny sa zaviazali, že globálna klimatická dohoda bude dosiahnutá do konca roka 2009. Podľa Akčného plánu z Bali sú teda rozhodujúce negociácie na dvoch konferenciách OSN – v decembri 2008 v poľskej Poznani, a v 2009 v Kodani v Dánsku.

Všetky podobné rokovania OSN prebiehajú len na úrovni vlád. Podnikateľská sféra, občiansky sektor či parlamenty nemajú žiadnu formálnu úlohu.

Minulý týždeň (6. november) však viceprezidentka Komisie Margot Wallström, a organizácie Club of Madrid, Globe Europe a Respect Table, pozvali do Bruselu aktérov a expertov na konferenciu „Cesta ku Kodani 2009“. Hlavným motívom stretnutia bola „klimatická spravodlivosť“.

Transfer technológií a fondy na prispôsobenia sa následkom

„Teraz, keď máme vedecké dôkazy o klimatických zmenách, musíme sa venovať dimenzii spravodlivosti“, vyhlásila bývalá írska prezidentka Mary Robinson, členka Globálneho humanitárneho fóra (Global Humanitarian Forum), ktoré nedávno založil bývalý generálny tajomník OSN Kofi Annan. „Čisté technológie musia byť vyvinuté nie len na ich masívne použitie v rozvinutých ekonomikách, ale v príslušnej miere aj v najmenej rozvinutých krajinách, podľa ich potrieb.“

Spravodlivosť v boji proti klimatickým zmenám možno dosiahnuť transferom technológií, či vytvorením fondov na podporu prispôsobenia sa dôsledkom klimatických zmien, zdôraznil na bruselskej konferencii panel aktivistov a poslancov. Poskytnutie pomoci v čase, a na miestach, kde je potrebná, sťažuje aj nedostatok systémov včasného varovania, neefektívnosť mechanizmov poskytovania pomoci a slabá globálna solidarita.

Päť minút pred dvanástou: Európa potrebuje jasný smer

Napriek finančnej kríze musí Európa trvať na svojich záväzkoch, inak si neudrží pozíciu lídra v boji proti klimatickým zmenám. Podľa niektorých expertov má ľudstvo asi 2 850 dní, resp. 97 mesiacov, pokiaľ sa dosiahne bod zlomu – globálne teploty narastú o viac ako dva stupne Celzia, čo spustí nezvratnú reťaz následkov.

„Pokušenie vrátiť sa do starých známych koľají je veľké, nemôžeme si však dovoliť prijať krátkodobú perspektívu len preto, že teraz máme krízu“, upozornila Wallström. „Potrebujeme silné líderstvo a ja verím, že EÚ bude aj naďalej demonštrovať svoje pevné záväzky.“

Lídri EÚ by mali prijať energeticko-klimatický balíček ešte pred decembrovým rokovaním OSN. V tom prípade by EÚ do globálnych negociácií vstupovala s plánom a opatreniami na zníženie emisií skleníkových plynov o 20% do roku 2020 a posilnení využívania obnoviteľných zdrojov energie na 20% energetického mixu. No zhoršujúce sa ekonomické prostredie znížilo ochotu krajín prijať environmentálne záväzky – v posledných týždňoch vystúpilo proti Taliansko, Poľsko, ale aj niektoré ďalšie nové členské krajiny.

Podľa ekonómka Claudie Kemfert, členky poradného orgánu predsedu Komisie Barrosa pre klimatické zmeny a energetiku, však investície do ochrany klímy hospodárstvo posilnia. „Čas sa nám míňa. Nemôžeme povoliť priveľa výnimiek.“ Navrhla vytvorenie mechanizmu, ktorý by umožňoval dodatočné preplácanie časti nákladov za nákup emisných povolenie na aukciách pre sektory, ktoré prechádzajú ťažkým obdobím – teda nie poskytovanie bezplatných povoleniek.

V ovzduší neistoty budú investori hľadať bezpečný prístav pre svoje financie – a obnoviteľné zdroje energie sú podľa Kemfert atraktívnou možnosťou. Preto EÚ nemusí vôbec premýšľať o oslabení záväzkov v klimaticko-energetickom balíku.

Klimatické zmeny a Obama

Experti upozorňujú, že bez podpory Spojených štátov – ktoré odmietli ratifikovať Kjótsky protokol a zatiaľ sa stavali negatívne voči akýmkoľvek záväzkom znižovania absolútnej úrovne emisií – nebude dosiahnutá žiadna globálna dohoda. Mnoho nádejí sa však viaže k zmene administratívy v Bielom dome. Prezident Barack Obama má posunúť americkú politiku v otázke sociálnej a environmentálne udržateľnosti.

Bývalá nórska premiérka a súčasná mimoriadna vyslankyňa OSN pre klimatické zmeny Gro Harlem Brundtland, si myslí, že klimatické zmeny patria medzi Obamove priority – v prejave po oznámení výsledkov volieb hovoril o troch veľkých výzvach: dvoch vojnách, ohrozenej planéte a finančnej kríze. Podľa Gro Harlem Brundtland už aj v Spojených štátoch „čas popierania (existencie klimatických zmien) pominul. Zrodila sa nová éra.“

EÚ a USA by mali spolupracovať na energetickej efektívnosti

Podľa expertov by krajiny nemali čakať len ba globálnu klimatickú dohodu, mnoho môžu urobiť aj samé. Pre Spojené štáty a ich nového prezidenta je napríklad obrovskou príležitosťou energetická efektívnosť – USA ju majú oproti Japonsku len polovičnú. Čína, rýchlo rastúca ekonomika, ktorá v absolútnom objeme emisií predstihla aj USA, ju má dokonca len jednu devätinu z japonskej.

Podľa McKinsey Global Institute by sa tak dalo vyhnúť polovici svetového nárastu emisií, a zároveň by to prinieslo zisk s priemernou mierou návratnosti až 17%. Ak by globálne investície dosiahli 170 miliárd dolárov ročne, v roku 2020 by sa ročné benefity dostali až na úroveň 900 miliárd dolárov.

Stačilo by, ak by Spojené štáty udržali emisie na dnešnej úrovni a Čína ich znížila do roku 2020 o 20%. Energetická efektívnosť je o šetrení nákladov, podčiarkol na konferencii Anders Egelrud z AB Fortum Värme, jednej z prvých švédskych energetických firiem, ktorá začala nahrádzať uhlie obnoviteľným biopalivom. Švédsko patrí všeobecne medzi lídrov v sektore – obnoviteľné zdroje majú až 75% penetráciu na trhu.

„Občiansky hlas“ pre Poznaň

Zoznam odporúčaní účastníkov bruselskej konferencie bude zaslaný delegátom rokovaní v Poznani.

Ďalšie kroky

  • 1.-12. december 2008: klimatické rokovania v Poznani, na ktorých sa bude diskutovať o dlhodobých emisných cieľoch
  • 31. august – 4. september 2009: Svetová klimatická konferencia
  • december 2009: Klimatická konferencia v Kodani (COP 15) má dohodnúť definitívnu podobu globálneho rámca boja proti klimatickým zmenám po roku 2012
  • koniec roku 2012: posledný termín pre ratifikáciu novej globálnej klimatickej dohody

REKLAMA

REKLAMA