Hrozí klimatická obchodná vojna

Obmedzenia dovozu, ktoré zvažuje EÚ a iné rozvinuté krajiny, aby si ochránili energeticky náročný priemysel pred konkurenciou z krajín s menej prísnymi environmentálnymi limitmi, môžu viesť ku globálnej obchodnej vojne.

Pozadie

Ťažký priemysel v EÚ a iných rozvinutých krajinách sa obáva, že ak bude prijatá medzinárodná dohoda o boji proti klimatickým zmenám, ktorá nahradí Kjótsky protokol, nebude schopný konkurovať producentom v krajinách, kde je znečisťovanie „lacnejšie“. Rozvinutým krajinám tak podľa nich hrozí „uhlíkový únik“ – ťažký priemysel, ktorý produkuje veľké množstvá CO2, bude musieť preniesť svoje fabriky, a tým aj pracovné miesta a emisie, do rozvojových krajín s menej prísnymi normami, ako je Čína či India. EÚ tak stratí priemyselnú bázu, pracovné miesta a z globálneho hľadiska sa emisie CO2 nijak neznížia.

Brusel zvažuje dve možnosti, ako tomuto scenáru zabrániť. Jednou je alokácia bezplatných emisných povoleniek vybraným sektorom, druhou je uvalenie špeciálneho cla na dovoz z tretích krajín, ktoré sa nepripoja ku globálnej klimatickej dohode, alebo ktoré neregulujú prísne emisie CO2 svojho priemyslu.

Otázka vyvolala ostrú diskusiu aj v Parlamente. Nájdenie odpovede na problém „uhlíkového úniku“ je považované za kľúčové, ak má byť definitívne prijatý energetický a klimatický balíček legislatívy, predstavený 23. januára, predovšetkým pre dohodnutie pravidiel obchodovania s emisiami v období po 2012.

Obchod alebo ochrana klímy?

„Pravidlá WTO nezabraňujú konaniu v oblasti klimatických zmien“, povedala v pondelok (15. september) Ditte Juul-Jorgensen z Generálneho riaditeľstva Komisie pre obchod (DG Trade) na seminári o obchode, financiách a klimatických zmenách.

Súčasne však de facto povedala, že ak by rozvinuté krajiny zaviedli zvažované obmedzenia dovozu či clá, zabrzdilo by to globálne obchodné rokovania.

Späť k bariéram?

EÚ sa pravdepodobne nakoniec rozhodne neuvaliť obranné clá a vyberie si poskytovanie bezplatných emisných povoleniek pre „najviac ohrozený“ priemysel. V USA to ale pravdepodobne bude inak. Podľa Benjamina Simmonsa, ktorý pôsobí v Oddelení pre ekonomiku a obchod na Environmentálnom programe OSN (UNEP), akákoľvek klimatická legislatíva prijatá vo Washingtone bude s vysokou pravdepodobnosťou obsahovať nejakú formu obmedzenia dovozu.

Pre advokátov otvoreného trhu a medzinárodného obchodu je to zlá správa. Jednostranné obmedzenia dovozu, ako sú importné clá založené na emisiách CO2, „nie sú viac ako odvádzanie (od jadra problému)“ a nikdy neposkytnú riešenie pre medzinárodnú klimatickú dohodu, varoval Doaa Abdel Motaal, poradca generálneho riaditeľa WTO Pascala Lamyho v Ženeve.

Opatrenia založené na obchode môžu poskytnúť „iba druhú, či dokonca tretiu najlepšiu možnosť“ riešenia klimatických zmien, tvrdí Motaal. Advokáti voľného obchodu tvrdia, že dovozné bariéry povedú len k odkloneniu environmentálne škodlivých importov a pre rozvojové krajiny nevytvoria žiadnu motiváciu na to, aby sa snažili získať „čistejšie“ technológie, alebo tlačili na zníženie priemyselných emisií.

Obchodné nástroje

Globálne obchodné rokovania v rámci takzvaného Kola z Doha stroskotali koncom júla, najmä na neschopnosti bohatých a chudobných krajín dohodnúť sa na poľnohospodárskych subvenciách a režime obchodu v tomto sektore. Toto zlyhanie vyvolalo otázky, či môže byť globálna dohoda o klimatických zmenách efektívna, ak sa rozpadá multilaterálny obchodný režim WTO.

Komisár EÚ pre obchod Peter Mandelson v pondelok vo Výbore EP pre medzinárodný obchod vyhlásil, že pre Kolo z Doha „neexistuje plán B“. snahy o rokovania musia pokračovať, nakoľko zlyhanie by negatívne ovplyvnilo globálne klimatické rokovania.

Experti sa však nezhodujú v tom, nakoľko je fungujúce WTO nevyhnutné pre úspech klimatických rokovaní v Kodani v decembri 2009, z ktorých sa má zrodiť nástupca Kjótskeho protokolu. Pascal Lamy napríklad tvrdí, že prvá musí byť klimatická dohoda, aby mohli podľa nej partneri vo WTO prispôsobiť svoje pozície.

Simmons s tým však nesúhlasí. Hoci je budúcnosť globálnych obchodných rokovaní neistá, existujúce pravidlá a mechanizmy WTO môžu byť posilnené aby poskytli pozitívny input pre globálne klimatické rokovania. Sprísnené môžu byť napríklad štandardy WTO pre poskytovanie informácií o miere subvencií energetike, čo by poskytlo jasnejší obraz ako brzdia narušenia trhu – najmä pokračujúca štátna podpora sektoru fosílnych palív – rozvoj globálneho trhu čistých technológií.

Cukor, nie bič

Europoslanci vo Výbore EP pre rozvoj žiadajú masívny transfer fondov do chudobných krajín, aby tak mohli industrializovať svoje hospodárstva a bojovať proti chudobe bez nárastu emisií CO2.

Peniaze majú pochádzať zo ziskov z obchodovania s emisiami. Členské krajiny by dali minimálne štvrtinu prostriedkov získaných z EU-ETS do fondu pre rozvojový svet. Podľa iniciatívnej správy, ktorú v pondelok výbor prijal, by vďaka tomu EÚ mohla poskytnúť k roku 2010 dve miliardy eur ročne, a k roku 2020 dokonca až 10 miliárd eur ročne.

No členské krajiny už naznačili, že nesúhlasia s tým, aby im Brusel hovoril, ako majú použiť prostriedky získané z aukcií emisných povoleniek. Táto otázka je jednou z najcitlivejších v energetickom a klimatickom balíčku, ktorý chcú europoslanci uzavrieť ešte pred marcom 2009, kedy končí funkčné obdobie súčasného parlamentu.

REKLAMA

REKLAMA