IPCC: Meniaca sa klíma ohrozuje ľudstvo

Medzivládny panel pre klimatickú zmenu upozorňuje, že vplyvy globálnej zmeny klímy môžu byť vážne, ďalekosiahle a nezvratné. Zraniteľnosť jednotlivých regiónov a sociálnych skupín sa líši. Na Slovensku sa nedávno schválila stratégia adaptácie.

Medzivládny panel pre klimatickú zmenu (IPPC) v pondelok 31. marca zverejnil ďalšiu časť svojej hodnotiacej správy o stave a budúcnosti klímy. V rámci prvej časti vydanej v septembri 2013 uviedli, že na 95 % je nárast teploty na povrchu Zeme dôsledkom ľudskej činnosti. (EurActiv, 30.9.2013)

V novo schválenej časti správy sa uvádza, že rastúce teploty zvyšujú pravdepodobnosť „závažných, ďalekosiahlych a nezvrátiteľných následkov“.

Napríklad koralové útesy či arktické ekosystémy už prekročili bod zlomu a dochádza pri nich k nenapraviteľným zmenám. Zaznamenal sa tiež výrazný pokles úrody základných plodín ako pšenica a kukurica, čo ohrozuje potravinovú bezpečnosť na celom svete.

„Mať viac znalostí je vždy dobré, viac akcie by bolo ešte lepšie,“ reagovala na závery IPCC komisárka EÚ pre klímu Connie Hedegaard. „Je načase zobudiť sa a konať v potrebnej miere. Európa pripravuje ambiciózny redukčný cieľ do roku 2030, ktorý sa má prijať neskôr v tomto roku. Apelujem na všetkých hlavných znečisťovateľov, aby naliehavo urobili to isté.“

„Pohybujeme sa po tenkom lane, ale ak budeme konať odvážne a znížime emisie skleníkových plynov rýchlejšie, väčšie hrozby pre bezpečnosť ľudstva je možné zažehnať a ochrániť oceánske systémy, lesy a druhy,“ zopakovala komisárkin odkaz Kaisa Kosonen z organizácie Greenpeace.

Dôsledky pocítia všetci

Nekontrolované emisie CO2 môžu spôsobiť rádovo biliónové škody. Obdobnú výšku dosiahnu náklady na zmiernenie následkov. Klimatická zmena spomalí hospodársky rast a vytvorí nové „nástrahy chudoby“.

„Nikto na tejto planéte nebude nedotknutý dopadmi klimatickej zmeny,“ uviedol šéf IPCC Rajendra Pachauri.

Súvisiace problémy zasiahnu všetkých, ale najviac postihnuté bude chudobné obyvateľstvo v južných krajinách sveta. V subtropických a tropických oblastiach by mohla úroda obilnín miestami klesnúť až o 50 %, veľkým problémom bude aj zvyšujúci sa nedostatok pitnej vody.

Ľudia žijúci v nízko položených pobrežných oblastiach a na malých ostrovoch musia počítať s vlnami búrok, záplavami a rastom hladiny morí. Extrémne horúčavy i povodne však zasiahnu aj veľké mestské oblasti, pričom môžu poškodiť vodárenskú infraštruktúru a elektrárne.

„Stav vecí je horší než sme predvídali v roku 2007, kedy skupina zverejnila podobnú správu,“ varoval jej spoluautor Saleemul Huq, riaditeľ Medzinárodného inštitútu pre životné prostredie a rozvoj na univerzite v Bangladéši.

IPCC dokonca pridal do svojej grafickej stupnice nebezpečenstva novú úroveň. Zatiaľ čo v roku 2007 označovala červená farba „vysoké“ nebezpečenstvo, momentálne sa „veľmi vysoký“ stupeň označuje purpurovou.

SR má stratégiu adaptácie

Slovenská vláda v marci schválila stratégiu adaptácie na nepriaznivé dôsledky klímy. Poukazuje na povinnosť včas identifikovať a realizovať preventívne adaptačné opatrenia a minimalizovať tak významné ekonomické a sociálne náklady v budúcnosti.

„Pre Slovensko by naplnenie scenára so štvorstupňovým globálnym oteplením mohlo znamenať zvýšenie priemernej ročnej teploty o 5 až 6 °C, čo je obrovský skok, ktorý by mal výrazný negatívny vplyv na biosféru, produkciu potravín, ale aj zdroje pitnej vody a zdravie obyvateľstva. Adaptácia na tieto klimatické podmienky by bola spojená s enormne vysokými nákladmi,“ konštatuje stratégia.

Za obdobie 1881 – 2010 sa u nás pozoroval rast priemernej ročnej teploty vzduchu asi o 1,7 °C a pokles ročných úhrnov dažďa v priemere asi o 0,5 %. Zároveň klesá relatívna vlhkosť vzduchu a snehová pokrývka do výšky 1000 metrov takmer na celom území Slovenska, stúpajú výpary a klesá vlhkosť pôdy. Vysušuje sa najmä juh Slovenska a počasie sa stáva stále viac extrémne.

Príkladom sú za sebou v krátkom časovom intervale idúce extrémne suché roky 2003 a čiastočne aj 2007, extrémne vlhký rok 2010 a mimoriadne suchý rok 2011 a čiastočne aj 2012.

Ministerstvo životného prostredia pripravilo stratégiu súbežne s Partnerskou dohodou a návrhom operačného programu Kvalita životného prostredia na roky 2014 – 2020. Navrhnuté opatrenia by sa tak mali realizovať s využitím eurofondov.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA