Jediný emisný cieľ do roku 2030 môže znížiť HDP EÚ

Stanovenie jediného cieľa do roku 2030 pre zníženie emisií o 40 % povedie k poklesu HDP Únie o 0,1 až 0,45 % oproti referenčnému scenáru. Vyplýva to z projekčného modelu, ktorý Európska komisia použila v analýze vplyvov svojho januárového návrhu klimaticko-energetického balíčka.

Návrhu nového rámca pre klímu a energetiku po roku 2020, ktorý Európska komisia predstavila 22. januára, predchádzali rozsiahle konzultácie i vypracovanie analýzy dopadov. Na ich základe Komisia navrhla záväzný cieľ pre zníženie domácich emisií skleníkových plynov o 40 % do roku 2030 a cieľ pre podiel energie z obnoviteľných zdrojov na úrovni minimálne 27 %. Ten má byť záväzný pre EÚ ako celok, avšak neprenesie sa na úroveň jednotlivých štátov v podobe národných cieľov.

Lídri členských krajín o balíku prvýkrát diskutovali počas marcového summitu. Slovensko spolu s ďalšími krajinami Vyšehradskej štvorky, Bulharskom a Rumunskom, podporujú stanovenie jediného cieľa.

Slovenský premiér po rokovaniach na summite potvrdil, že zníženie emisií o 40 % je pre Slovensko príliš náročné a v ďalších diskusiách bude presadzovať nižšie číslo. Zdôraznil tiež, že rozhodnutie o podobe mixu zdrojov pri výrobe energie je suverénnou záležitosťou členských štátov.

Komisia má preto vypracovať analýzu dôsledkov svojho návrhu na jednotlivé krajiny a pripraviť mechanizmy, ktoré prinesú spravodlivé rozdelenie úsilia.

analýze dopadov, ktorá sprevádzala januárový návrh Komisie, sa pritom uvádza, že pri scenári s jediným 40% emisným cieľom „sa očakáva  strata HDP medzi 0,1 % a 0,45 % v závislosti od stanovenia ceny uhlíka v sektoroch mimo ETS a využitia aukcií v ETS“. Vyplýva to z makroekonomického modelu GEM E-3, ktorého projekcie sú uvedené v tab. 16.

 

Negatívne dopady sú nižšie, ak sa aplikujú opatrenia stanovenia ceny uhlíka, napríklad prostredníctvom ETS alebo uhlíkovej dane, a ak sa príjmy použijú na zníženie nákladov zdanenia práce, čím sa zlepší konkurencieschopnosť hospodárstva.

Na druhú stranu sa v dokumente uvádza, že ambicióznejšie politiky v oblasti energetickej efektívnosti by mohli viesť k zvýšeniu HDP EÚ o 0,53 %.

„Na návrhu 40 % nie je nič legitímne,“ kritizuje Brook Riley z enviroorganizácie Priatelia Zeme, ktorý na túto prehliadanú pasáž upozornil. „Celá debata do roku 2030 je postavená na piesku.“

Dodal, že túto stratégiu prijala Európska komisia v pesimistickom očakávaní toho, k prijatiu akých opatrení dokáže členské štáty presvedčiť.

rozhovore pre EurActiv eurokomisárka pre klimatické opatrenia Connie Hedegaard uviedla, že Komisia návrh pripravila „viac-menej vyvážene, nakoľko sme mali kritiku z oboch strán“.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA