Rokovania o reforme trhu s uhlíkom vo finále

Európski zákonodarcovia sa minulý týždeň dohodli na reforme Európskeho systému obchodovania s emisiami (ETS). Dohodu umožnilo Česko výmenou za kompenzácie z fondu solidarity.

Rada ministrov a Európsky parlament sa po zdĺhavý vyjednávaniach dohodli na kompromise reformy európskeho trhu s uhlíkom, ktorý je od hospodárskej krízy zahltený prebytočnými emisnými povolenkami.

Tie tlačia ceny uhlíky na historické minimá, čo podľa expertov dostatočne nemotivuje európsky priemysel k znižovaniu emisií skleníkových plynov a k investíciám do zelených technológií.

Približne 2 miliardy nadbytočných kvót CO2 bude podľa dohody začiatkom roka 2019 automaticky presunutých do takzvanej stabilizačnej rezervy spolu s 900 miliónmi povoleniek, ktoré členské štáty stiahli z obehu počas predchádzajúcej ad hoc reformy systému.

„Dosiahli sme rovnováhu medzi ambíciami, efektívnou reformou ETS a zárukami pre energeticky náročný priemysel, ktorý nebude musieť presúvať svoje výrobné prevádzky do nečlenských krajín s miernejšími environmentálnymi politikami,“ reagoval po trojstranných rokovaniach belgický europoslanec  za Ľudovcov  Ivo Belet.

Rezerva bude napokon spustená o tri roky skôr ako pôvodne plánovala Európska komisia a to vďaka Českej republike, ktorá začiatkom mesiaca vystúpila z blokujúcej menšiny členských štátov vedených Poľskom. Tie presadzovali ako začiatok spustenia mechanizmu až rok 2021.

Česko však výmenou za kompenzácie z takzvaného fondu solidarity pristúpilo k skoršiemu dátumu. Informoval o tom český EurActiv.

Na založení fondu sa členské krajiny dohodli na jeseň minulého roka počas rokovaní o klimaticko-energetickom balíčku 2030. Za účelom „solidarity, rastu a prepojenosti“ bude do fondu vyčlenených približne 10% povoleniek obchodovaných v systéme ETS.

Využívať ich budú môcť krajiny, ktorých HDP nedosahuje 90% priemeru EÚ. Sem spadá ako Česko tak aj Slovensko a ďalšie „nové“ členské krajiny. Povolenky prenesené do podporného fondu nebudú súčasťou stabilizačnej rezervy a to až do roku 2025.

Približne 50 miliónov povoleniek bude presunutých aj do takzvaného Inovačného fondu, ktorý by mal pomôcť európskemu priemyslu investovať do čistých technológií.

Dosiahnutý kompromis je však veľkým sklamaním pre krajiny ako Veľká BritániaNemecko, ktoré presadzovali výrazne skorší začiatok reformy a to už v roku 2017.

Po oznámení kompromisu cena uhlíka na európskom trhu stúpla až na 7.5 eura za tonu emisií, čo je však stále ďaleko od približne 30 eur za tonu, ktorú Komisia dúfa prostredníctvom reformy dosiahnuť.  

Europoslanec za Zelených Bas Eickhout tvrdí, že reforma je iba „náplasťou“ na riešenie nadbytku emisií. „Nikto by si nemal myslieť, že táto reforma rieši zásadný problém, ktorý má ETS. Musíme začať rozprávať o trvalom riešení a musí to byť prioritou,“ naznačil.

Hovorca Európskej asociácie pre veternú energiu Ivan Pineda označil výsledok rokovaní za „potešujúci,“ upozornil však na potrebu „komplexnej reformy, ktorá by poskytla zmysluplný signál pre investorov.“

Európsky parlament by mal kompromis odsúhlasiť na júlovom plenárnom zasadnutí. Krátko po ňom legislatívny proces zakončia členské štáty.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA