Každý Európan ročne vyhodí v priemere 180 kíl potravín

EÚ sa do roku 2020 zaviazala znížiť plytvanie potravinami na polovicu. V Únii sa zbytočne vyhodí až 90 miliónov ton potravín ročne, celosvetovo ide o tretinu vyprodukovaného jedla. Ohrozuje sa tým potravinová bezpečnosť, zbytočne sa mrhá prírodnými zdrojmi a energiou a zvyšujú sa emisie skleníkových plynov.

Podľa medzinárodnej Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) sa celosvetovo každý rok vyhadzuje približne tretina potravín, čo je 1,3 miliardy ton. Na ich produkciu sa pritom spotrebuje približne 250 biliónov litrov vody a použije sa 1,4 miliardy hektárov pôdy.

Pri príležitosti Svetového dňa výživy (16.10.) eurokomisári pre životné prostredie a zdravie upozornili na obrovské plytvanie potravinami, ku ktorému dochádza v Európskej únii. V EÚ vyjde navnivoč asi 90 miliónov ton potravín ročne, pričom do týchto výpočtov sa nepočítajú poľnohospodárske straty a odhodené úlovky pri rybolove.

„Každá osoba v priemere ročne vyhodí 180 kg potravín, hoci väčšina z nich je ešte stále bezpečná a výživná. Plytvať potravinami je ako vyhadzovať peniaze von oknom. Napríklad v Nemecku skončí každý rok v koši jedlo v hodnote 300 eur na osobu,“ uviedol komisár pre zdravie Tonio Borg.

„Keď 870 miliónov ľudí každý deň hladuje, je plytvanie tretinou svetových potravín neospravedlniteľné. EÚ si stanovila ambiciózny cieľ a usiluje sa znížiť do roku 2020 požívateľný odpad z potravín na polovicu," uviedol envirokomisár Janez Potočnik, ktorý si za svoje úsilie znížiť plytvanie potravinami a efektívnejšie využívať prírodné zdroje v Európe vyslúžil aj ocenenie OSN.

Potočnik dodal, že Komisia pracuje na stratégiách udržateľnosti potravinového systému ako celku a snaží sa riešiť neefektívnosť v celom potravinovom reťazci. V súčasnosti EK vyhodnocuje výsledky verejnej konzultácie na tému Udržateľnosti potravinového systému.

K zbytočnému plytvaniu alebo znehodnocovaniu potravín dochádza v celom systéme potravín, počnúc od poľnohospodárov cez potravinársky priemysel, maloobchodné siete, dodávateľov až po spotrebiteľov.

Príčiny a riešenia podľa sektorov

Medzi hlavné dôvody plytvania potravinami v domácnostiach patrí nesprávne plánovanie nákupov, zmätok v označeniach dátumu spotreby a dátumu minimálnej trvanlivosti a tiež neznalosť o ďalšom využití zvyškov z použitých potravín, napr. zeleniny a ovocia.

Európska komisia vydala pre spotrebiteľov tipy ako v každodennom živote obmedziť plytvanie potravinami, napr. kontrolou fungovania chladničky, umiestnením práve nakúpených potravín do zadných častí poličiek či kompostovaním tohto biologicky rozložiteľného odpadu.

V oblasti cateringových služieb sú problémom najmä štandardné veľkosti porcií a neschopnosť odhadnúť počet klientov.

V maloobchodných sieťach dochádza k neefektívnosti predovšetkým v manažmente zásob, ale tiež v dôsledku marketingových stratégií, ktoré môžu viesť k zbytočným nákupom (kúpte 2 za cenu 1; kúpte 1, druhý máte zadarmo a pod.).

V poľnohospodárstve a potravinárstve zase dochádza k nadmernej produkcii, ale aj poškodeniu produktov a obalov.

Príčinou plytvania potravinami, ktorá je typická pre celý reťazec potravín sú nevhodné spôsoby skladovania a použitia obalových materiálov.

Eurokomisár Borg pozitívne hodnotí napríklad prístup Belgicka k zníženiu plytvania potravinami.

„Vítam nedávny posun prístupu v Belgicku, ktoré zrušilo DPH na potraviny darované do potravinových bánk. Zvýši sa tým darovanie potravín ešte pred vypršaním dátumu ich spotreby do potravinových bánk,“ uviedol Borg. Situácia je podľa neho výhodná pre obe strany – pre maloobchodníkov, ako aj pre potravinové banky pomáhajúce ľuďom v núdzi a vyzval preto aj ostatné členské štáty EÚ, aby napodobnili tento príklad.

Otázka prírodných zdrojov i emisií

Na pestovanie a produkciu potravín, ktoré sa zbytočne vyhodia, sa pritom použijú prírodné zdroje, ako voda a pôda, ale tiež obrovské množstvo elektriny, palív a chemických látok, ktoré sa ďalej dostávajú do životného prostredia.

Pokiaľ ide o vodu, na produkciu 1 plátku syra sa jej spotrebuje až 152 litrov. Je totiž potrebná vo všetkých etapách výrobného procesu, počínajúc pestovaním krmiva pre dobytok až po samotnú výrobu syra. K potravinám s najväčšou vodnou stopou patrí hovädzie mäso – 1 kg steaku vyžaduje až 15 4415 litrov vody. Voda, ktorú priamo vypije dobytok, tvorí len malú časť. Najviac vody sa spotrebuje pri pestovaní plodín, zvyčajne sóje alebo kukurice, používaných na kŕmenie dobytka.

FAO poukázala aj na to, že vyhadzovaním jedla si ľudia sami priamo zvyšujú emisie skleníkových plynov. Odhadla totiž, že uhlíková stopa globálne vyhodených potravín v objeme 1,3 miliardy ton ročne je až 3,3 miliardy ton CO2.

Ak by sa to prepočítalo na emisie oxidu uhličitého, ktoré vypúšťajú jednotlivé krajiny sveta, plytvanie potravinami by sa stalo tretím najväčším zdrojom emisií po Číne a USA. Efektívnejší prístup k výrobe a spotrebe potravín by tak mohol výrazne prispieť k globálnym snahám znížiť emisie skleníkových plynov.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA