Kedy bude Bratislava inteligentným mestom? (+video)

Primátor hlavného mesta Ivo Nesrovnal tvrdí, že najväčšou prekážkou reformy je územné členenie.

Jedno percento hrubého domáceho produktu stráca Európska únia každý rok pre čas, ktorý jej obyvatelia strávia v dopravných zápchach.

Na diskusii Café Európa v Bratislave to uviedol podpredseda Európskej komisie pre energetickú úniu Maroš Šefčovič. O inteligentných mestách (smart cities) diskutoval vo štvrtok 1. decembra s bratislavským primátorom Ivom Nesrovnalom.

Energetický balíček a inteligentné mestá

V stredu 30. novembra Komisia predložila zimný energetický balíček. Nová legislatíva predstavuje hĺbkovú premenu energetiky, ktorá sa podľa Šefčoviča neudiala od čias zavedenia centralizovaných systémov.

Mestá sú hlavnou súčasťou energetickej modernizácie ekonomík a boja s klimatickými zmenami. Žije v nich najviac obyvateľov Európy.

Aj preto ako prvé pociťujú problémy s čistotou ovzdušia alebo s plynulosťou dopravy.

Práve zástupcovia miest sú podľa Šefčoviča tými ambicióznejšími a otvorenejšími smerom k zmenám.

Inteligentné mestá sú také, v ktorých sa ich obyvatelia cítia jednoducho dobre, tvrdí eurokomisár. To znamená, že im mesto ponúka mnoho možností v doprave, komunikácii s úradmi či v zlepšovaní životného prostredia. Druhým prvkom inteligentných miest je efektívne hospodárenie vo všetkých oblastiach.

Nesrovnalove priority v Bratislave

„Bratislava má obrovský potenciál v oblasti energetickej úspornosti, mobility, komunikácie, IT riešení, ale aj v parkovaní,“ skonštatoval primátor Nesrovnal. Zamerať sa chce na energetickú efektívnosť a mobilitu.

S inteligentnými riešeniami však prichádzajú aj nové úlohy.

Hlavné mesto sa bude musieť naučiť narábať s obrovským množstvom dát, vedieť ich správne vyhodnotiť a využiť.

„Bratislava čelila v doterajšom období riešeniu mnohých chýb z minulosti,“ podotkol Nesrovnal. „No teraz prichádza čas, kedy sa môže začať venovať vytváraniu inteligentných a moderných riešení do budúcnosti,“ avizuje primátor.

„Bratislava dlhodobo zápasí s rozhodnutím o tom, ktoré regióny Slovenska môžu byť podporované zo štrukturálnych fondov Európskej únie,“ myslí si Šefčovič.

Odkiaľ zobrať peniaze

Bratislava sa v Európskej únii dostala do kategórie, kde môže poberať príspevky len z kohézneho fondu.

Z neho bola financovaná napríklad obnova Starého mosta a električková trať.

Pri inteligentných riešeniach môže byť problémom, že si vyžadujú oveľa väčšie finančné čiastky.

Iniciatíva „inteligentného financovania pre inteligentné budovy“, ktorá je súčasťou energetického balíčka, predpokladá financovanie projektov energetickej efektívnosti v hodnote 10 miliárd eur do roku 2020.

Prostriedky budú pochádzať z kohéznych fondov, ale aj z Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI).

Členenie mesta ako problém

Slovensko sa však musí naučiť využívať možnosti inovatívneho financovania, ktoré spája verejné aj súkromné zdroje.

Dopomôcť mu k tomu môže aj vytvorenie investičnej platformy pre prípravu projektov s investičnou návratnosťou za účasti mesta, kraja, štátu, bánk a európskych inštitúcií.

Podľa Nesrovnala je pre Bratislavu obrovskou prekážkou jej územné plánovanie a členenie. Mesto je rozdelené na mestské časti, z ktorých každá má samostatný stavebný úrad.

Takéto spravovanie nemôže byť efektívne, keďže pri vytváraní projektu – napríklad v mestskej doprave – zaň nezodpovedá len jedna inštitúcia. Musí sa zhodnúť až 15 stavebných úradov.

Podobným problémom čelí primátor Bratislavy aj pri vytváraní efektívnej zmeny v systéme parkovania. Práve pre tento dôvod sa rozhodol „predstaviť plán so štyrmi konkrétnymi pravidlami zo strany mesta, ktoré môžu mestské časti prijať na dobrovoľnej báze a zvyšok riadenia systému parkovania už bude stáť len na jednotlivých mestských častiach.“

Pôvodný článok bol publikovaný na stránke Café Európa.

Čítajte aj .PDF špeciál “Energetika v strednej Európe” z roku 2016 TU >>>

REKLAMA

REKLAMA