Kjótske povolenky rozdelili EÚ na východ a západ

Ministri životného prostredia sa nedohodli na tom, ako obmedzia nadbytok medzinárodných kreditov CO2 na svetových trhoch. Zatiaľ čo EK chce zakázať ich prenos do ďalšieho obdobia, východné krajiny EÚ vrátane Slovenska by si ich radi preniesli.

V piatok (26.10.) ministri členských krajín hlasovali o spoločnej pozícii Európskej únie, ktorú by mali v otázke medzinárodných emisných jednotiek AAU presadzovať na klimatickom summite v katarskom meste Doha. Ten sa bude konať od 26. novembra – 7. decembra, čiže len mesiac pred vypršaním prvého obdobia záväzkov Kjótskeho protokolu.

„Fakt, že nedošlo vnútri bloku EÚ k dohode, značne zníži očakávania od konferencie v Doha pokiaľ ide o prenos AAU,“ uviedol pre EurActiv Jeff Swartz, riaditeľ pre politické otázky v Medzinárodnej asociácii pre obchodovanie s emisiami (IETA). „EÚ bude mať v Doha problémy pri získavaní podpory z iných krajín pre svoju pozíciu.“

Medzinárodné kredity AAU sa vytvorili v rámci schémy Spoločnej implementácie Kjótskeho protokolu pre krajiny bývalého sovietskeho bloku. Keďže ale v priebehu 90. rokoch produkcia ich ťažkého priemyslu výrazne klesla, hodnota pridelených jednotiek klesla pod 1 euro za tonu CO2.

Rusko i mnohé krajiny strednej a východnej Európy by si tieto kredity radi preniesli aj do ďalšieho obdobia Kjótskych záväzkov. Európska komisia sa však obáva, že by to mohlo ďalej kompromitovať fungovanie európskeho systému obchodovania s emisiami (ETS) a zabrániť dosiahnutiu účinnej medzinárodnej dohody počas summitu v Doha.

EK pred niekoľkými dňami predložila návrh, v ktorom žiadala zakázať používanie kreditov z nečlenských krajín EÚ (tzv. ERUs), ktoré sa nezaviažu k druhému obdobiu znižovania emisií. Firmy z EÚ totiž ich nákupom môžu kompenzovať redukciu emisií, ktorá by ich v Únii vyšla niekoľkonásobne drahšie za tonu CO2.

K zákazu ich budúceho využívania vyzvali aj rozvojové krajiny združené v G77.

Východná fronta

Počas rokovaní ministrov životného prostredia koncom minulého týždňa ale krajiny z východnej časti EÚ vytvorili silná opozícia voči návrhu Komisie. K hlavnému odporcovi Poľsku sa pridalo Bulharsko, Česká republika, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, RumunskoSlovensko.

Nakoľko disponujú veľkou zásobou jednotiek AAU, text dohody bol napokon len všeobecný. V záveroch sa uvádza, že „nadbytok jednotiek AAU z prvého obdobia záväzkov by mohol ovplyvniť environmentálnu integritu protokolu, aby sa to nebude vhodne riešiť“.

Členské štáty vyzvali, aby dohoda z Doha „udržala ambicióznu úroveň environmentálnej integrity a zachovala stimuly pre prekonanie cieľov a zároveň povzbudila stanovenie ambicióznych cieľov“.

Poľský minister životného prostredia Martin Korolec bol v piatok po stretnutí spokojný a uviedol, že Varšava úspešne vyrokovala cestu smerom k racionálnej a nákladovo efektívnej klimatickej politike.

„Podarilo sa nám dosiahnuť dva hlavné ciele,“ povedal. „Prijali sme pre rokovania v Doha otvorený mandát, ktorý berie do úvahy poľskú pozíciu a naše právo zachovať a zbaviť sa emisií v rámci Kjótskeho protokolu.“

„EÚ sa v Doha ukáže viac-menej s prázdnymi rukami, na rokovací stôl nepredloží nič nové,“ okomentovala dohodu ministrov Ulrikka Aarnio z ekologickej skupiny CAN Europe. „Tento nedostatok ambície žiaľ podkopáva kredibilitu EÚ ako hnacej sily v rokovaniach o novej medzinárodnej klimatickej dohode.“

Vzhľadom na nízku súčasnú cenu jednotiek AAU sa s nimi momentálne obchoduje len málo. Podľa Bloomberg New Energy Finance majú štáty EÚ stále k dispozícii toľko použiteľných kreditov, koľko zodpovedá 63 % súhrnných emisií CO2 Únie v roku 2010. Ak by sa k nim pridal nadbytok AAU od nečlenských krajín Únie, rovnalo by sa to približne emisiám Ruska vypusteným v roku 2008-2012.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA