Kjótsky protokol podkopala korupcia, tvrdia experti

Zneužívaniu podľahli najmä tzv. flexibilné mechanizmy.

V rámci Kjótskeho protokolu sa priemyselné krajiny zaviazali znížiť svoje emisie skleníkových plynov o 5,2 percenta.  Znižovať ich však nemusia len na svojom území, ale môžu využívať aj tzv. flexibilné mechanizmy.

Rozvinuté krajiny si tak môžu dodatočné emisie kúpiť na trhu, zapojiť sa do spoločného projektu s inými krajinami protokolu alebo financovať projekty na znižovanie skleníkových plynov v krajinách tretieho sveta.

Štokholmský environmentálny inštitút však v najnovšej správe upozornil, že až ¾ takýchto projektov bolo nevhodných, následkom čoho krajiny vypustili do ovzdušia  600 miliónov ton uhlíka navyše.

Experti odhadujú, že až 80 percent z tzv. spoločne zavedených opatrení bolo nízkej kvality, tvrdia v článku, ktorý nedávno vyšiel časopise Nature Climate Change.

„Viacero z nich nedodržalo požiadavku „doplnkovosti“ , pretože by k nim prišlo aj tak. Dokonca by som spochybnil aj fyzickú existenciu niektorých projektov,“ povedal jeden z autorov správy Vladyslav Žežerin.

Informácie pre britský denník the Guardian pod podmienkou anonymity potvrdil aj jeden z úradníkov OSN, ktorý vyhlásil, že správa inštitútu je „dôkladná a pravdepodobne správna“.

Korupcia a podvody

V rámci režimu spoločne zavedených opatrení OSN pridelilo približne 872 miliónov obchodovateľných jednotiek pre krajiny bývalého Sovietskeho zväzu a Varšavskej zmluvy.

RuskoUkrajina benefitovali zo spoločne zavedených opatrení azda najviac, čo im umožnilo obchodovať s tzv. jednotkami redukovaných emisií, ktoré dokazovali, že „skutočne“ došlo k zníženiu uhlíkových emisií  aj v mene bohatých priemyselných krajín.

Mnoho z týchto projektov však nebolo úplne v poriadku. Jeden zo zdrojov blízkych ukrajinskej vláde pre the Guardian vyhlásil, že začiatkom nového tisícročia sa tieto projekty stávali čoraz viac „korupčným mechanizmom“ než nástrojom na ochranu klímy.

„Schvaľovanie projektov už nezáležalo na ich kvalite, ale skôr na známostiach a podpultových platbách,“ naznačil. Ak chceli ukrajinskí žiadatelia získať súhlas na registráciu spoločného projektu, často podľa informácii zdroja museli prevádzať obchodovateľné jednotky určitému počtu sprostredkovateľských firiem vo Švajčiarsku.

Udržaniu systému napomáhalo aj to, že až 97 percent projektov nepodliehalo takmer žiadnej verifikácii zo strany OSN. Štáty sa kontrolovali iba navzájom.

Podkopávanie vlastných cieľov

Jednotky, ktoré krajiny za falošné alebo nekvalitné projekty získali boli navyše obchodovateľné v rámci uhlíkového trhu. Tieto kredity zaplavili aj európsky trh s emisnými kvótami.

„Až 2/3 jednotiek zobchodovali v rámci Európskeho trhu obchodovania s emisiami (ETS). Celková chabá kvalita projektov tak podkopala snahy EÚ znížiť emisie možno až o 400 miliónov ton CO2, čo je asi tretina cieľa pre obdobie 2013-2020,“ tvrdí ďalšia spoluautorka štúdie Anja Kollumuss.

Je pravdepodobné, že o tomto probléme budú diskutovať aj počas klimatických rokovaní v Paríži. EÚ tlačí na väčšiu kontrolu a dohľad medzinárodných inštitúcií.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA