Klíma: Globálna dohoda v nedohľadne, bilaterálne prekvitajú

Zatiaľ čo snahy o globálnu klimatickú dohodu zlyhávajú, čoraz častejšou realitou sú bilaterálne dohody o znižovaní emisií skleníkových plynov. Experti však varujú, že nemôžu byť náhradou medzinárodnej zmluvy.

Účastníci medzinárodných rozhovorov o ochrane klímy sa v októbri opäť stretnú v Číne. Stretnutie má byť prípravou na klimatickú konferenciu v Cancúne, ktorá sa bude konať koncom tohto roka. Pozorovatelia nie sú príliš optimistickí, pokiaľ ide o možnosť, že prinesie záväznú dohodu.

Komisárka pre opatrenia na ochranu klímy Connie Hedegaard predpovedá, že rokovania v Cancúne budú „veľmi náročné“ a očakáva, že záväzná dohoda bude na dosah až v Južnej Afrike v roku 2011.

Keďže je dosiahnutie dohody viac ako 180 národov náročné a zdĺhavé, vlády sa utiekajú k hľadaniu bilaterálnych partnerstiev, ktorých cieľom je okamžité znižovanie emisií.

„Popularita bilaterálnych partnerstiev sa bude zvyšovať, za predpokladu, že nedostatočný pokrok, obzvlášť v USA, bude naďalej odďaľovať komplexnú medzinárodnú dohodu,“ hovorí Jason Anderson, šéf Európskej klimatickej a energetickej politiky vo WWF (World Wildlife Fund).

USA rozladili svojich partnerov po tom, čo Senát v júni neprijal potrebnú klimatickú legislatívu. Napriek chýbajúcim domácim zákonom však krajina uzavrela dohody o spolupráci so strategickými partnermi ako Mexiko, Rusko a Brazília.

Spojené štáty ešte v júli 2009 uzavreli memorandum o porozumení s Čínou. Stalo sa tak po tom, čo sa Peking začal viac angažovať v medzinárodných snahách o znižovanie emisií. Toto memorandum je základom ich spolupráce v otázke klimatických zmien.

Základy americko-čínskej dohody  dohoda sa datujú  k novembrovej návštevy prezidenta Baracka Obamu v Pekingu. Obsahuje niekoľko iniciatív vrátane spoločného Výskumného centra pre čisté energie (Clean Energy Research Centre), spoluprácu pri vývoji elektrických vozidiel a spoločný akčný plán pre energetickú efektívnosť a partnerstvo v oblasti OZE.

Americká Agentúra pre ochranu životného prostredia (EPA) minulý mesiac vyhlásila, že bude hľadať bilaterálne partnerstvá v otázke znižovania emisií skleníkových plynov a iného znečistenia.

Lisa Jackson z EPA sa vyjadrila, že bilaterálne a multilaterálne partnerstvá „nadobudli nový význam v čase spoločných výziev v oblasti životného prostredia a spravovania, príkladom čoho sú globálne klimatické zmeny“.

Európska únia zároveň uzatvorila s kľúčovými partnermi dohody o klimatickej spolupráci a otázky klímy naďalej uvádza do svojich obchodných dohôd. Napríklad od roku 2005 má Únia s Čínou uzavreté Partnerstvo v oblasti klimatických zmien. Posledné zmeny v tomto partnerstve zahŕňajú podpis dohody, ktorou v januári 2009 vzniklo spoločné európsko- čínske Centrum pre čistú energiu.

Navyše, obe krajiny sa v novembri minulého roku dohodli na zahájení druhej fázy projektu s názvom Takmer nulové uhlíkové emisie, ktoré predpokladajú investície Európy do skúšobnej prevádzky, ktorá bude využívať technológie na zachytenie a uskladnenie uhlíka (CCS).

„Tendencia podnikať bilaterálne kroky na ochranu klímy pretrváva a EÚ k tomu tiež prispieva v niektorých oblastiach,“ povedal nemecký europoslanec a predseda Výboru EP pre životné prostredie Jo Leinen. Dodal, že členské štáty tiež plánujú splniť svoje záväzky ohľadne financovania klimatických zmien v rozvojových krajinách, najmä v období rokov 2010 až 2012, a to pomocou bilaterálnych dohôd.

Zatiaľ čo sa bohaté krajiny sa zameriavajú na podpisovanie dohôd zameraných na transfer čistých technológií do rozvíjajúcich sa štátov, rozvojové krajiny sa snažia posilniť svoje pozície v rokovaniach OSN a nájsť riešenia na zníženie emisií.

Napríklad Čína a India podpísali v decembri 2009 svoju prvú bilaterálnu klimatickú dohodu o spolupráci v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov a obnoviteľných zdrojoch energie ešte pred Kodanskou konferenciou. Dohoda zahŕňala vytvorenie spoločnej pracovnej skupiny, ktorá sa bude ročne stretávať za účelom koordinácie politík oboch štátov a prediskutovania záležitostí týkajúcich sa celosvetových klimatických rokovaní.

Podobné dohody majú veľký význam, keďže ide o krajiny s najväčším počtom obyvateľov na svete, ktoré zodpovedné za väčšinu svetových emisií. Čína predbehla Spojené štáty a sa stala najväčším producentom emisií na svete. India je v poradí štvrtá, i keď v prepočte na obyvateľa je jej podiel na emisiách stále nízky v porovnaní so západnými krajinami.

Dohody o zastavenie odlesňovania

Okrem pribúdajúcich bilaterálnych klimatických dohôd sa spolupráca zameriava aj na také strategické otázky, akou je napríklad odlesňovanie. Pomocou klimatických rokovaní sa už takmer podarilo dosiahnuť dohodu o mechanizme pre Znižovanie deforestácie a lesnej degradácie (REDD) keď chudobným krajinám ponúkli platby výmenou za to, že budú chrániť svoje lesy.

Nezhody ohľadne ďalších aspektov dohody však rokovania spomalilo, v dôsledku čoho si donorské a tropické krajiny začali vytvárať svoje vlastné systémy na zachovanie lesov.

Príkladom je Nórsko. To v júli tohto roku spustilo investičný fond REDD+, ktorý má v rokoch 2010 až 2015 poskytnúť juhoamerickému štátu Guyana financie vo výške 250 miliónov dolárov za to, že bude ochraňovať 16 miliónov hektárov tamojších dažďových pralesov. Tento fond riadi Svetová banka.

Žiadna náhrada za globálnu klimatickú dohodu

Hoci sa zdá, že klimatická politika sa stáva záležitosťou prevažne bilaterálnych dohôd, experti zdôrazňujú, že táto snaha by mala nakoniec viesť k podpisu celosvetovej klimatickej dohody.

„Potrebujeme jednu medzinárodnú dohodu so spoločnými pravidlami a procedúrami, ak možno pod vedením OSN, a nie len zväzok bilaterálnych opatrení,“ povedal nemecký europoslanec Jo Leinen. Dodal však, že bilaterálne zmluvy sú dôležitým príspevkom k prijatiu záväznej celosvetovej dohody.

Leinen tvrdí, že EÚ by mala naďalej zahŕňať klimatické kapitoly do svojich bilaterálnych obchodných dohovorov a podporovať kroky vedúce k znižovaniu emisií skleníkových plynov v tretích krajinách. Takéto opatrenia by však mali byť navzájom kompatibilné a eventuálne by mali byť včlenené do celosvetovej, multilaterálnej dohody, dodal.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA